aj denníky SME, Korzár či Új Szó. Medzi gratulantmi mala čestné miesto. Monika Janigová.
Ako si spomínate na svoje pôsobenie v Žilinských novinách?
Bola to dôležitá etapa môjho života. Aj s odstupom času som rada za možnosť pracovať v spoločnosti Petit Press, ktorá je vydavateľom týždenníka MY Žilinské noviny. Všetko, čo som sa vtedy naučila, úročím teraz vo vlastnej firme, za čo som vďačná.
Čo konkrétne máte na mysli?
Vydavateľstvo malo prísne nastavené manažérske postupy a systém práce, záležalo na každom detaile, čo nie je úplne štandardné v našej branži pri malých vydavateľoch. Predstavitelia Petit Pressu vo vedúcich pozíciách sú osobnosti, veľa znamenajú v mediálnej sfére, ale predovšetkým sú to ľudia so silnými morálnymi zásadami. Ak začnete pracovať pre takéhoto zamestnávateľa a on vás tieto veci naučí, pričom sám je pre vás vzorom, tak máte úplne iné šance ako niekto, kto pracuje v nie úplne štandardných podmienkach.
Získali ste ako šéfredaktorka Žilinských novín dve ocenenia pre najúspešnejší titul v Petit Presse. Ako z odstupom času hodnotíte tento úspech?
Aj po rokoch si ho vážim a teším sa. Ocenenie bolo najmä morálnou odmenou za prácu, ktorú sme odvádzali s celým mojim tímom, boli sme výborná partia.
Ako vnímate regionálne noviny, ich postavenie?
V rámci regiónu či komunity majú nezastupiteľnú úlohu, sú zrkadlom života okolo nás, zvykli sme si, že týždeň začíname s novinami.
Dnes šéfujete rešpektovanej reklamnej agentúre M KREO. V čom je táto práca iná?
Pri novinách vždy reagujete na aktuálne dianie, keďže život píše vždy nové a nové príbehy. Portfólio činností v agentúre je širšie, napríklad aj noviny berieme ako jeden z viacerých produktov, ktoré tvoríme. Táto práca je náročná na kreativitu, rozdielov je viac, vydávanie novín je však viac ako práca, je to poslanie.
Kauza či milý príbeh? Čo si prečítate radšej?
Viem, že nie je ľahké písať kauzy, ak sa to robí poctivo. Región takýchto tém navyše neponúka veľa, treba vedieť zvoliť dobrý pomer investigatívnej žurnalistiky a pohodového čítania.
Venujete sa stále aj „novinárskym“ produktom, ako ste ich nazvali?
Ale áno, z takých zákaziek sa teším najviac, vtedy moja duša pookreje. Momentálne pracujeme na projekte, kde každý týždeň robíme rómske noviny. Prinášame reportáže, aktuality o rómskej komunite z celého Slovenska. Komunikujeme a stretávame vzácnych ľudí, ktorí sú múdri, pokorní a ich hodnoty sú úplne niekde inde, pretože sa angažujú v náročnej oblasti, akou rómska problematika na Slovensku bezpochyby je. Veľmi sa teším z toho, aký pekný projekt sme dokázali vytvoriť. Opäť tu platí, že bez dobrých kolegov, spolupracovníkov, ale aj klienta samotného by výsledok nebol taký dobrý.
Možno sa spýtam laicky, ale vaša práca závisí od prístupu klienta?
Áno, pretože vzťah klienta a agentúry je veľmi podstatný pre dosiahnutie naplánovaného cieľa. Nič nie je horšie ako klient, ktorý vám zadá úlohu a očakáva kvalitný výstup bez jeho spolupráce a pomoci, pretože je presvedčený, že keď platí, tak sa s tým máme vysporiadať sami. Komunikácia je základ, bez nej to jednoducho nejde. Vďační sme za klientov, ktorí s nami už roky fungujú na rovnakej vlnovej dĺžke a tam sú aj naše výsledky práce viditeľné.
Ako bude znieť váš vinš Žilinským novinám k našim 15-tim narodeninám?
Prajem im, aby dokázali čeliť silnejúcej dobe internetizácie a aby aj o 15 rokov, keď ma oslovia ako najstaršiu šéfredaktorku Žilinských novín, som mohla stále zapriať k tomu, že vychádzajú v tlačenej forme. Som rada, že vedenie redakcie drží krok s dobou a robí moderné noviny pre ľudí. Páčilo sa mi tiež, ako poňali oslavu narodenín, keď vyšli na námestie medzi ľudí a oslavovali spoločne s nimi. Žilinským novinám držím palce.
