POLUVSIE. Symbolicky, strhnutím výsadkárskeho padáku, do ktorého bol zabalený, odhalili v sobotu v Poluvsí miestnej časti Rajeckých Teplíc, pamätník Jozefa Gabčíka - plukovníka in memoriam. Rodák z Poluvsia a československý výsadkár sa do histórie zapísal ako účastník operácie Anthropoid, atentátu na Ríšskeho protektora Reinharda Heydricha.
Busta pamätníka stojí oproti rodnému domu Jozefa Gabčíka a stála približne 12 500 eur. Jej autorom je sochár Peter Repka, tiež rodák z Poluvsia.
„Naša busta sa bude pozerať priamo na miesta, kde Jozef Gabčík prežil svoje krásne detstvo. Na tvári busty som preto vyčaril príjemný, milý úsmev. Takým človekom, príjemným a milým, totiž Jozef Gabčík podľa spomienok jeho rovesníkov, aj v skutočnosti bol,“ povedal sochár.
Podpredseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, plukovník Juraj Drotár pripomenul, že muselo prejsť 70 rokov, kým sa poluvsiansky rodák dočkal patričnej pocty. „Dnešný deň hodnotím ako veľmi významný, hlavne pre Poluvsie, Rajecké Teplice a celú Rajeckú dolinu. Najmä preto, že Poluvsanom sa podarilo uctiť si pamiatku svojho rodáka tak, ako mu to patrí. Nebolo schopností ani síl, aby sa mu s výnimkou miesta pred žilinskými kasárňami dostalo takej pocty ako dnes tu,“ povedal.
Na odhalení Gabčíkovho pamätníka v sobotu 11. októbra sa okrem ľudí z obce a okolia a zástupcov spoločenského, politického a kultúrneho života z Rajeckých Teplíc, zúčastnili aj pozvaní hostia, medzi ktorými nechýbal Peter Gazdík, podpredseda poslaneckej snemovne Českej republiky, podpredseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov plukovník vo výslužbe Juraj Drotár, veliteľ 5. pluku špeciálneho určenia Jozefa Gabčíka plukovník Ľubomír Šebo, poslanci mestského zastupiteľstva, alebo starosta neďalekej obce Stránske, Jaroslav Mitaš.
Primátor Rajeckých Teplíc Peter Dobeš pri príležitosti odhalenia povedal. „Každá obec, mesto, má svoju históriu, takisto svojich významných rodákov a osobnosti. Jeden z takých bol práve Jozef Gabčík.“
Dobeš poďakoval všetkým, ktorí s prípravou pamätníka pomohli. „Začali sme zbierkou a vďaka sme toto dielo mohli dnes odhaliť verejnosti.“
Jozef Gabčík
Základnú vojenskú službu nastúpil v októbri 1932 v Košiciach.
Po skončení prezenčnej služby v roku 1934 pokračoval ako poddôstojník. V roku 1937 nastúpil ako civilný zamestnanec do vojenskej továrne na výrobu bojových plynov v Žiline. Pred prevzatím skladu bojových látok nemeckou armádou poškodil prepravné zásobníky. Pred hroziacim zatknutím za sabotáž ušiel v júni 1939 ilegálne do Poľska a v Krakove vstúpil do česko-slovenského vojska, kde sa zoznámil s Janom Kubišom. Spoločne s ním odplával v júli 1939 do Francúzska, kde nastúpili do cudzineckej légie. V septembri 1939 v Agde sa zaradili do vznikajúcej československé zahraniční armády vo Francúzsku.
Po porážke Francúzska bol v júli 1940 evakuovaný do Spojeného kráľovstva, kde požiadal o preradenie k letectvu.
Po špeciálnom výsadkárskom a spravodajskom výcviku bol v noci z 28. na 29. decembra 1941 s členmi skupiny Silver A and Silver B vysadený 10 km od Prahy na území protektorátu Čechy a Morava. Jeho úlohou bolo vykonať operáciu Anthropoid - atentát na ríšskeho protektora Reinharda Heydricha.
27. mája 1942 o 10.30 sa Heydrich viezol zo svojho sídla na zámku v Panenských Břežanoch na Hradčany. Gabčík a Kubiš čakali na Kirchmayerovej ulici pri zástavke električiek asi 250 metrov od nemocnice Bulovka smerom na Thomayerovy sady. Valčík stál asi 100 metrov severne a mal ich upozorniť, keď sa auto priblíži.
Atentát mal uskutočniť Gabčík streľbou zo samopalu Sten. Heydrichov Mercedes-Benz 320 v zákrute spomalil a Gabčík sa mu postavil do cesty, avšak jeho samopal sa z doteraz nevyjasnených príčin zasekol.
Keď sa Heydrich postavil a chcel zblízka začať strieľať na Gabčíka z osobnej zbrane, hodil Jan Kubišvlastnoručne upravený protitankový granát, jeho črepiny Heydricha zranili. Črepinami však bol zasiahnutý aj Kubiš.
Gabčík bol postrelený a Kleina pri prestrelke trafil dvakrát z revolveru. Výsadkárom sa podarilo ujsť v presvedčení, že atentát bol neúspešný.
Heydrich o sedem dní neskôr zomrel v nemocnici na infekciu. Ako odplatu za atentát Hitler považoval zabitie 10 000 Čechov. Parašutistom sa podarilo ukryť sa vďaka dvom spriazneným rodinám. Celkovo bol v súvislosti s atentátom uväznených 13 000 ľudí. Pri vyšetrovaní boli obvinení ľudia z obcí Lidice a Ležáky . Väčšinu obyvateľov obidvoch obcí vyvraždili.
Neskôr sa Jozef Gabčík s ďalšími šiestimi parašutistami ukrýval v krypte chrámu sv. Cyrila a Metoda v Prahe. Ich úkryt vypátralo Gestapo, po tom čo Karel Čurda - jeden z parašutistov, prezradil mená tých, ktorí parašutistom poskytovali pomoc. 18. júna 1942 obkľúčili kostol. Výsadkári vydržali sedem hodín. Parašutistom došla munícia Jozef Gabčík spolu s Jaroslavom Švarcom, Janom Hrubým a Josefom Valčíkom spáchali v krypte chrámu samovraždu, aby sa vyhli zajatiu.
