LIETAVSKÁ LÚČKA. Čitateľ z Lietavskej Lúčky, ktorý si neželal byť menovaný, nás upozornil na problém, ktorý ho trápi už niekoľko rokov a obťažuje aj ľudí z jeho okolia.
S manželkou, synom a nevestou žije v rodinnom dome na dolnom konci obce. V rovnakej lokalite, približne sto metrov od domu čitateľa, je družstvo Brezová, kde chovajú kravy vo vonkajšej ohrade. A práve zápach z kravského hnoja je cítiť až v okolitých obydliach.
Keď ráno otvoria okno, zápach je v celom dome
„Dávnejšie mali kravy ustajnené v maštali, v poslednej dobe sa pohybujú voľne v ohrade, v areáli družstva. Moč, lajná, keď prší, je tam blato a v tom žijú, aj s malými teliatkami. Keď svieti slnko, intenzívne sa to odparuje. Keď od severu fúka vietor alebo vánok, smrad ide rovno na náš dom a do dediny. Niekedy cítim závan maštaľného smradu až k obecnému úradu,“ vysvetlil čitateľ.
„Keď ráno otvárame okno a chceme vyvetrať spálňu, maštaľný smrad je zrazu v celom dome. Za tie roky som získal na tento zápach chronickú citlivosť. Pália ma pery a špička jazyka. Cítim aj najmenšiu koncentráciu,“ dodal.
Hovorí, že problém so zápachom z družstva majú 15 rokov, odkedy s manželkou postavili dom. „Bol som už za pánom Minarčíkom, ktorý má na starosti družstvo. Povedal, že chcú vymeniť tento pozemok s urbariátom. Kto vám ale vymení dobrú pôdu za maštaľnú? Je to intravilán obce, zastavaný.“ Oslovil už i starostu obce Mariana Sliviaka, s ktorým podľa vlastných slov k ničomu nedospeli. Preto s manželkou uvažujú o predaji domu a odsťahovaní sa z obce. Hovorí, že ak dom predajú za nižšiu cenu ako odhadovanú, rozdiel budú žiadať súdnou cestou doplatiť od obce.
Neexistuje na to žiadna smernica
Starosta Lietavskej Lúčky Marian Sliviak povedal. „Družstvo v týchto priestoroch vždy bolo. Každý, kto stavia rodinný dom, si musí uvedomiť, že keď tam družstvo je, že to nebude bez pachu. Ale je aj na vlastníkovi, to znamená poľnohospodárskom družstve, aby robili takú živočíšnu výrobu, aby neobťažovali ľudí nadmerným pachom. Je to tým, že vietor fúka a roznáša ho.“ Hovorí, že na posúdenie, či to je alebo nie je nadmerný pach, sú iné inštitúcie.
„Ja v týchto veciach neviem stopercentne povedať, či je tam nadmernosť. Niektoré veci v tomto smere sme už riešili. Ale ak veterina povie, že dodržujú všetky predpisy, nemôžem to spochybniť. Nie som na to odborník, my musíme postupovať v súlade so zákonom. Mne je to úprimne ľúto.“
Smrad prekáža aj Stanislave, ktorá žije na dolnom konci obce. „Zápach z družstva obťažuje ľudí. Susedom takisto vadí. Doteraz tu žiadna iniciatíva proti tomu nebola, nebolo to asi až také intenzívne ako teraz. Najmä, keď je teplo a dusno a keď veje vietor,“ povedala. „Smrad ide od kráv najmä keď fúka severák,“ potvrdzuje 90-ročná pani Irena, ďalšia obyvateľka dolného konca. „Keď zaprší, tak to smrdí. Napríklad minulý týždeň zavialo a vtedy je smrad na celej ulici. My síce bývame ďalej, takže to tak veľmi necítime, ale keď sa prechádzame, tak áno. Tí, čo bývajú tu vedľa, im to musí riadne prekážať,“ myslí si mladá mamička Jaroslava. „Asi sa to vyriešiť nedá, keď je tu raz družstvo. Pýtali sme sa aj na obecnom úrade a dozvedeli sme sa, že na to neexistuje žiadna smernica. Beriem to tak, že sme na dedine, zrejme to musí byť.“
Problémy s pozemkami a neúspešné návrhy
Ak niekto postaví dom pri družstve musí so zápachom počítať, myslí si aj Peter Minarčík z družstva Brezová. „Družstvo vzniklo v roku 1948. Neviem, kedy boli postavené domy okolo, ale určite neskôr. Pamätám si, že tu bola živočíšna výroba vo väčšom množstve ako teraz. Predtým sa na družstve chovali ošípané a smrad bol ešte väčší.“
Hovorí, že ohlasy, aby družstvo išlo preč a prečo tam je, boli aj v minulosti.
„Zaujímavá je jedna vec. Kto v okolitých domoch má záhradku a potrebuje si zobrať maštaľný hnoj, príde s fúrikom a vezme si ho. Nepýta sa, či môže, či nie. Ľudia povedia - veď je to iba fúrik hnoja. Keď sa opýtam, či im to nesmrdí, hovoria, že veď to je dobré do záhradky.“ Hovorí, že medzi miestnymi ľuďmi je určitá „eufória“ zbaviť sa družstva, čo však nie je jednoduché. „Vedeli sme, že postupom času tu bude problém. Na pozemku nie sú také podmienky, aké by mali byť. Preto sme chceli hospodársky dvor zmeniť. Na to sme potrebovali byť vlastníkmi pozemkov. Ale pozemok je urbársky, v ktorom družstvo má 33 percentnú spoluúčasť.“
Konateľ, tiež člen urbáru, hovorí, že na valnej hromade urbáru minulý rok navrhol, aby súčasný pozemok vymenili za pasienky, z ktorých sú už dnes hory. Návrh mu zamietli. Urobil druhý pokus. „Na urbársky výbor som dal žiadosť. Zmeniť súčasný pozemok na rybné hospodárstvo. Úplne inde, na zelenej lúke vybudovať nové družstvo so živočíšnou výrobou. Mali sme dohodu so Slovenským pozemkovým fondom, že nám prenajme 2,5 hektára na 70 rokov. Bola by tam hovädzina, možno ovce. Tým by zápach z dediny zmizol. Nový pozemok je doslova za kopcami.“
Tento návrh výbor akceptoval, ale valná hromada povedala nie. „Preto sme urobili tretí pokus. Rozposlali sme každému spoločníkovi urbáru žiadosť o výmenu spoluvlastníctva. Pripojili sme aj návratku, či súhlasia alebo nesúhlasia. Mysleli sme, že ľudia budú súhlasiť. Súhlasilo nejakých päť, šesť, niektorí chceli pozemok predať, ale väčšina nesúhlasila.“ Dôvodom bolo stanovisko urbárskeho výboru.
„Vyhlásili do obecného rozhlasu, že dávajú návrh, aby ľudia nesúhlasili s touto výmenou, lebo je vraj neadekvátna,“ dodal Peter Minarčík.
Podnet, týkajúci sa družstva Brezová, riešila na jar tohto roku i Regionálna veterinárna a potravinová správa Žilina. Niekto vtedy v jeho areáli urobil skládky. Podľa zodpovedných z družstva to vraj boli ľudia z obce.
