ŽILINA. Disciplinárna komisia mestskej organizácie rybárskeho zväzu v Žiline riešila za posledných 12 rokov 400 prípadov vrátane pytliactva. „Komisia rieši pytliactvo, ktoré nebolo spáchané úmyselne, ale z hrubej nedbalosti. Úmyselne spáchané je vtedy, keď nám to odstúpi polícia či prokuratúra a keď tam je nižšia spoločenská nebezpečnosť,“ hovorí Jaroslav Krupa, od roku 2002 predseda disciplinárnej komisie mestskej organizácie rybárskeho zväzu v Žiline. Doplnil, že z tých 400 prípadov mali len troch recidivistov, iba traja sa opakovane dopustili previnenia.
Časté sú nadmerné úlovky
K prípadom hrubej nedbalosti patrí napríklad nezapísanie si vychádzky k vode, či ulovenej ryby. „Na to máme sadzobník pokút v disciplinárnom poriadku, tak, ako je to v trestnom zákone za spáchané previnenie a k tomu prislúchajúci trest. Keď to poviem vo všeobecnosti, je v rozmedzí od 33 do 333 eur, plus je tam možnosť uložiť verejné pokarhanie a možnosť zákazu vydania povolenia na jeden až tri roky. Potom je dočasné, ale i trvalé vylúčenie z rybárskeho zväzu. To sa týka najzávažnejších priestupkov. Napríklad typické pytliactvo. Niekto nachytá päť kaprov, pričom maximálne množstvo je dva,“ hovorí a dodáva, že Slovenský rybársky zväz je založený ako športová organizácia, nemá slúžiť ako zárobková činnosť, ale na vyžitie pre tých, ktorých baví takýto druh športu.
Tajomník Slovenského rybárskeho zväzu Žilina Ferdinand Baláž s tvrdením Jaroslavu Krupu súhlasí. „Najčastejším prípadom pytliačenia sú nadmerné úlovky. Zákon hovorí, že môžete uloviť dva kusy kapra, pritom niekto zoberie aj tri, štyri. Pytliaci sa snažia zobrať z vody čo najviac. Tiež riešime lov mimo stanoveného času, často v noci. Vyhláška umožňuje 24 hodinový lov počas troch mesiacov, júl, august a september.“
Vedúci rybárskej stráže a hospodár vodnej nádrže Žilina Richard Baran hovorí: „Všetky miesta, kde sú napustené ryby, sú možným zdrojom pytliactva. Nedá sa povedať tu, alebo tam. Napustia sa ryby, po jesennom zarybnení a už sú tam rybári.“
Jaroslav Krupa vysvetlil, že disciplinárna komisia môže riešiť len prípady členov a pridružených členov Slovenského zväzu rybárskeho zväzu. Kto nie je členom zväzu, jeho prípad rieši polícia. „Za posledné roky bolo najviac činov hrubej nedbanlivosti, pár prípadov takých, že niekto chytil rybu a aby ju nemusel zapisovať, dal ju do tašky a ukryl v kríkoch. Potom chytal ďalej a urobil to isté. Nešlo o rybárčenie, ale o naplnenie si chladničky.“ Hovorí, že miestny odbor Slovenského rybárskeho zväzu tiež dosť mrzí, keď rybári nezaobchádzajú s rybami dostatočne citlivo. Poukazuje na prípady ktoré tiež riešili, keď dotyčný vytiahne rybu z vody a pretože sa mu nepáči alebo ju nechce, hodí ju či odkopne späť do vody.
O poriadok sa stará rybárska stráž
Na dodržiavanie zákona pri love rýb dohliada rybárska stráž. „Rybárska stráž je verejným činiteľom. Na celom Slovensku je približne 3500 členov rybárskej stráže, ktorí majú právo kontrolovať na všetkých rybárskych revíroch v republike. Rybárska stráž z Bratislavy môže kontrolovať v Košiciach, Žiline, Martine, odznak a preukaz rybárskej stráže ich k tomu oprávňuje,“ hovorí tajomník Slovenského rybárskeho zväzu Žilina Ferdinand Baláž.
Keď rybárska stráž niekoho chytí, vyplní záznam o previnení, do ktorého napíše všetky údaje a zabezpečí všetky dôkazy. Napríklad fotografie úlovkov. „Stráž popíše celý skutok a postúpi nám. My ako komisia začneme disciplinárne konanie, predvoláme ľudí, svedkov, dotyčného obviníme, vypočujeme, nakoniec rozhodneme a uložíme trest. Trestu sa musí vinník podrobiť, lebo to je ďalší dôvod na potrestanie, pokiaľ ho nesplní. Postup je rovnaký, ako priestupkové konanie v rámci policajného zboru,“ vysvetľuje Jaroslav Krupa. Vedúci rybárskej stráže a hospodár vodnej nádrže Žilina Richard Baran vysvetlil, že „v rámci Slovenského rybárskeho zväzu má každá organizácia vlastnú rybársku stráž, ktorá pod ňu spadá. Stráž má svojho vedúceho, jej členovia sú zamestnaní na zmluvu alebo na dohodu.“ Členov rybárskej stráže v miestnej organizácii Slovenského rybárskeho zväzu je okolo 60, počet sa ale mení. Niektorí odchádzajú, alebo umierajú. „Na 3500 členov to nie je až tak moc. Na to, že obhospodarujú Hričovskú priehradu, Divinku, Strážov, Košiare, Nezbudský lom, Váh, skoro až od Vrútok, Rajčanku, potoky tu po okolí, je toho dosť. Stojí to veľa času a aj prostriedkov,“ hovorí Jaroslav Krupa. Zároveň upozorňuje aj na riziká, vyplývajúce z výkonu rybárskej stráže.
„Stávajú sa aj fyzické útoky, preto väčšinou chodia viacerí aj s políciou a spájajú ich hliadkovú činnosť so svojou. Bývajú i nadávky. V disciplinárnom poriadku sú zakotvené tresty už len za hrubé urážky členov rybárskej stráže. V priestupkovom zákone to chýba, policajtovi môžete vynadať a nič sa nestane, u nás to je tvrdšie. Niekto hrubo urazí alebo napadne člena rybárskej stráže a môže byť natrvalo vylúčený zo Slovenského rybárskeho zväzu,“ hovorí.
Dodáva, že v okolí Žiliny neexistujú jednoznačne problémové miesta s opakovaným výskytom pytliactva. „Sú tichšie miesta, ako Nezbudský lom, odtiaľ doteraz hlásenia o pytliačení neprišli, dosť ticho je na Váhu. Problémy sú skôr na tých rybníkoch, kde je zoskupenie rybárov omnoho väčšie. Najmä na začiatku sezóny, alebo keď sa nasadia kapry či iný druh ryby.“
