ŽILINA. „Jeden prípad mi rezonuje v hlave. Je to prípad spred niekoľkých rokov, keď privalil pri stavbe na estakáde sedemtonový nosník robotníka. Nosník sa podvihol a dávali sme ho dole lanovými technikami. Bol na 15-metrovom lešení pod estakádou, nosník sa uvoľnil a zavalil ho,“ hovorí inštruktor kurzov na výškové práce pomocou horolezeckej techniky Radoslav Hajek. Robotník prežil, ale prišiel o nohu.
Strach nie je na mieste
Na prácu vo výškach, ale aj na školenie hasičov na zvládnutie akcií, ktoré sa dejú vo vysokých výškach, slúžia kurzy. „Vediem akreditované kurzy na prácu vo výškach pomocou horolezeckej techniky. Dôležitá je zdravotná spôsobilosť. Kandidáti na prácu vo výškach musia mať predpoklady, ako sú fyzická kondícia, ale aj psychická kondícia,“ hovorí. Niekto, kto sa bojí výšky, nemá podľa neho šancu. Nemôže sa pracovník rozklepať, keď má pod sebou 20 poschodí, keď sa má spustiť a opraviť balkóny alebo natrieť fasádu. „Musí vedieť presne, čo môže od dannej práce očakávať. Vždy sa chodí predtým na lezecký trenažér. Tu získavajú praktické skúsenosti vo výške 12 metrov,“ hovorí.
Techniky sú rôzne
Nacvičujú lanové techniky ako zlaňovanie, žumarovanie, prestup z lana na lano, prestup z bočného prístupu. Žumarovanie je napríklad výstup po lanách, využíva sa, keď sa nemôžu spustiť zhora a musia sa vyšplhať hore a žumar mu pomáha sa prichytiť na lane. Využívajú sa dvojlanové techniky, ktoré k nám prišli po roku 2006. „Nedávno bola novelizovaná vyhláška, kde sa upravuje bezpečnosť práce vo výškach. Napríklad, je nové obmedzenie teploty na hornej hranici na 43 stupňov pre práce vo výškach,“ hovorí. Upravili sa práce v sťažených podmienkach, kde sa zaviedol dozor osoby, ktorá je mimo ohrozenia. Táto osoba je schopná poskytnúť alebo zavolať pomoc. „Dĺžka kurzu je tiež stanovená národným inšpektorátom práce. Ja mám prax od roku 1993. Ak som na niekom videl, že pri výcviku si nebol istý, že sa na svoju prácu nevie sústrediť, že nevie doslova, čo robí jedna ruka a dokonca niektorí mali aj strach z výšky... to, samozrejme, nie je možné,“ hovorí. Podľa neho takých ľudí bolo pár. Ak tam je strach, tak sa ho už človek nezbaví. Samozrejme, ak má niekto strach, ktorý sa dá akoby regulovať, tak pomáha nebyť v kŕči.
Prax odstráni obavy
„Táto obava sa dá odstrániť praxou a nie je dobré, ak človek strach stratí úplne. Keď sa stane z práce rutina, tak sa stávajú najčastejšie aj úrazy. Vždy je na mieste určitá obava a maximálna koncentrácia na prácu,“ hovorí. Musí si niekoľkokrát skontrolovať, či je dobre zapnutý, či má dobre nasadené lano do brzdy, či má správne postavanie pre prácu, ktorú ide vykonávať. Vždy je lepšie, keď niekto má obavy, ako keď robí veľkého frajera a potom sa mu niečo stane.
Stane sa aj nešťastie
Všetkých svojich absolventov pozná, pristupuje k nim osobne. Stalo sa mu aj, že o niektorých prišiel. „Niektorí chodia ku mne na preškolenie, platí to pre všetkých, ktorí pracujú vo výškach. Keď sa pri preškoleniach dozviem, že sa niekomu niečo stalo, vždy to zabolí,“ hovorí. Veľa našich ľudí aj zo Žiliny pracuje v zahraničí, napríklad v Holandsku, na Cypre. Umývajú okná na výškových budovách, alebo robia montážne práce. Stávajú sa aj nešťastia. A, paradoxne, nemusí ísť o vysoké výšky.
„Poznal som jedného, ktorý sa zabil z výšky dvoch metrov len preto, že podcenil ochranu. Opravoval strechu a nezaistil sa. Prepadol dole hlavou, keď montoval vezník na strechu, zlomil si väzy a zomrel,“ hovorí.
Práce všetkého druhu
Školíme aj tých, ktorí sa venujú adrenalínovým činnostiam. Napríklad - zoskoky z komínov, z kaňonov a podobne. V okolí zabezpečujú skaly pod Strečnom, natieranie vysokých komínov budov, lanové parky. Máme tu aj špecifické budovy, napríklad amfiteáter – večer tam svietia svetielka a je tam prístup len do zlanenia. Výmeny osvetlení na vysokých stavbách. Máme veľa prípadov. Zachraňujú ľudí na stavbách aj s nosidlami. Hasiči využívajú tieto techniky aj pri požiaroch, keď sa nemôžeme dostať do bytu, napríklad pri bezpečnostných dverách, ideme cez okno alebo cez balkón. Ale aj v prírode sme mali veľa prípadov,“ hovorí.