STREČNO, KUNERAD, TEPLIČKA NAD VÁHOM, LIETAVSKÁ LÚČKA, ŽILINA. Pamätníky a pomníky spravujú obce či mestá, vojenské cintoríny zasa ministerstvo vnútra. „Zjednodušená definícia hovorí, že pomník je miesto, kde by mal byť niekto pochovaný, pamätná tabuľa či pamätník pripomína udalosti. Je symbolom,“ vysvetlil význam pojmov Miloš Dudáš, riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Žiline.
Kopce vôkol Strečna žili Povstaním
„V okolí Žiliny bolo Povstanie spojené najmä s oblasťou okolo Strečna. Prvé boje sa začali pri Žiline, ale obrancovia mesta nemohli dlho čeliť nemeckým jednotkám, preto sa stiahli do Strečnianskej úžiny. Bojovali spoločne naši aj francúzski partizáni,“ hovorí historik Jakub Bielik z Považského múzea. „Mnohí zahynuli. 24 francúzskych partizánov je pochovaných pri Pamätníku francúzskym partizánom padlým v SNP. Stojí na vrchu Zvonica neďaleko obce od roku 1956. Postavili ho podľa projektu architektov Ladislava Snopeka a Ladislava Beisetzera, upravovaný bol v rokoch 1980, 1986 a 1995. Od roku 1963 je národnou kultúrnou pamiatkou.“
Jeden z mála žijúcich pamätníkov Povstania Pavol Ďurčo vo svojej knihe o Strečne spomína: „Stavbu začal v roku 1953 realizovať národný podnik Podtatranský kameňosochár zo Žiliny. Vybetónovali základy, ale v nasledujúcom roku práce ustali. Preto slovenská vláda rozhodla zabezpečiť jeho výstavbu aj financovanie. Došlo k zmene projektu a dodávateľa stavby, projekt zhotovili Snopek s Beisetzerom. Nový dodávateľ, Slovenské bazaltové kameňolomy zo Žiliny, dovtedy vykonané práce na pamätníku v roku 1955 rozobral a začal dovážať nový obkladový materiál.“
Nájdeme ich v každej obci
Historik Jakub Bielik hovorí, že pamätníky a pomníky pripomínajúce SNP sú takmer v každej obci pri Žiline.
„Nájdeme ich tam, kde nejako významnejšie pôsobili partizánske skupiny, kde sa odohrali silnejšie boje, popravy vojakov či civilistov,“ vymenúva.
Jednou z obcí je Lietavská Lúčka, z ktorej do Povstania odišlo vyše 200 ľudí. Špecifikom miestneho pamätníka SNP je, že vznikol spojením dvoch samostatných častí od dvoch autorov. Jedna časť, hlava, oslavuje víťazstvo, druhá časť, pomník, je poctou Povstaniu „Hlava vznikla v roku 1974. Mal som tri návrhy – veľký reliéf znázorňujúci našich chlapcov, ako preberajú v kasárňach zbrane a nakladajú do vozov. Ďalší, lúčenie matky s rodinou, idúcej do Povstania. Nakoniec vybrali tento, aj keď nemá hviezdu a je to hlava,“ zaspomínal si Štefan Pelikán, jej autor. Prezradil, že hlava je orientovaná smerom, odkiaľ prišla sloboda. Pamätník Pocta Povstaniu je dielom kamenárov z Krupiny. Pôvodne stál na inom mieste, odkiaľ ho previezli na to súčasné a spojili s hlavou do jedného bloku.
Ďalšie pamätníky padlým v SNP sú napríklad vo Varíne, Tepličke nad Váhom, alebo Kunerade.
„Na pamätníku na Námestí svätého Floriána sú vyryté mená padlých účastníkov Povstania, medzi nimi i Matúša Androviča Pinka,“ povedal Ľubor Panáček, bývalý prednosta Obecného úradu vo Varíne a dodal, že na počesť Pinka a padlých v Povstaní je organizovaný bežecký memoriál ulicami Varína. V obci je i pamätná tabuľa kapitána Ladislava Pfliegela na jeho rodnom dome, jedného z 24 hrdinov SNP, ktorí zahynuli v októbri 1944 pri havárii lietadla na Zadnom Gerlachu.
Autor je neznámy
Pamätník v Tepličke nad Váhom na Námestí svätého Floriána, odhalený 28. augusta 1954, je od roku 1981 národnou kultúrnou pamiatkou. „Podľa všetkého stojí na pôvodnom mieste. Zobrazuje postavu ženy a jej dvoch detí, ako hľadia do diaľky čakajúc na návrat vojaka - manžela a otca. Vznikol niekedy v rokoch 1951 až 1955,“ povedal starosta Tepličky nad Váhom Viliam Mrázik. Dodal, že presný dátum jeho vzniku ani meno autora nie je známe.
V kronike obce Kunerad sa píše: „Slávnostné odhalenie uskutočníme v nedeľu dňa 6. novembra 1966 o 14.00...“ Veta pochádza z pozvánky na odhalenie Pamätníka SNP v parku pod Kuneradským zámkom. Z kroniky sa tiež dozviete, že v zámku sídlila druhá partizánska brigáda Milana Rastislava Štefánika pod velením majora Popova. Pomník postavili v roku 1965 a od roku 1981 je národnou kultúrnou pamiatkou.
Pamätník SNP v parku pod Kuneradskym zámkom.
FOTO: IGOR PETRÍK
