ŽILINA. V minulom roku bolo za rovnaké obdobie v Žiline 117 požiarov, v tomto roku je ich až 159, našťastie, bez obetí na životoch, ktorým sa minulý rok požiare nevyhli.
Škody boli nižšie
Priame škody na majetku sú v tomto roku zatiaľ 250-tisíc eur. V mnohých prípadoch ľudia zachraňujú majetok a nemyslia na nebezpečenstvo, ktoré ich môže stáť život.
„Zdržiavajú sa zachraňovaním osobných vecí, a tým sťažujú prácu všetkých hasičom,“ povedala hovorkyňa krajského policajného zboru Miroslava Ondrichová. Napríklad hasiči zo Žiliny hasili požiar rodinného domu, pričom horela najmä strecha. Okrem hasenia požiaru aj vynášali z domu hodnotnejšie veci. Prácu im sťažoval majiteľ domu, ktorý opakovane vošiel do domu, aby si odtiaľ vynášal svoj majetok. Hasiči ho neustále upozorňovali, že do horiaceho domu nemôže vstupovať a z domu ho doslova vynášali na voľné priestranstvo.
Ľudia riskujú
Niekedy ľudia akoby nerozmýšľajú a neuvedomujú si nebezpečenstvo. Ako príklad môžeme spomenúť požiar na schodisku bytového domu. Pani v byte na najvyššom poschodí spozorovala dym, ktorý vychádzal spoza vstupných dverí do bytu. Dvere otvorila a priotrávila sa splodinami. Keby zavolala hneď hasičov, nič by sa jej nestalo.
Sú ale aj takí, čo vedia, ako sa zachovať, a tým uľahčujú prácu hasičom. V jednej z miestností rodinného domu došlo k požiaru postele s perinou. Majiteľ domu požiar nedokázal vlastnými silami uhasiť, a preto zavrel dvere do izby a zavolal na tiesňovú linku. „Do príchodu hasičov sa spomalil rozvoj požiaru, nakoľko v uzatvorenej miestnosti došlo k zníženiu množstva vzdušného kyslíka,“ hovorí jeden z hasičov.
Často sú agresívni
S ľuďmi majú aj negatívne skúsenosti, pri ktorých sú dokonca agresívni. Napríklad počas povodní prišli hasiči na zásah k rieke Rajčianka a začali robiť protipovodňové bariéry z vriec s pieskom. Jedna pani im začala vulgárne nadávať (používala tie najvulgárnejšie výrazy). Voda z Rajčianky sa rozliala aj na jej pozemok a ona mala pocit, že za to môžu práve hasiči. „Na Bratislavskej ulici v Žiline si ľudia zapálili kontajner a keď prišli hasiči, tak namiesto toho, aby sa sami snažili požiar uhasiť, začali vykrikovať, kde sú tak dlho.
„Stal sa aj prípad, že ľudia z jednej nemenovanej obce chceli hasičov biť, a to už nebola žiadna sranda,“ povedal.
Vyskytnú sa aj iné chyby
„Neohlásia bezodkladne vznik požiaru na tiesňovú linku. Neuhasia požiar v počiatočnej fáze. Hasia vodou zariadenia pod elektrickým napätím alebo horiaci olej pri varení,“ povedala hovorkyňa.
V mnohých prípadoch hrá svoju úlohu aj panika. Ľudia sa nevyhýbajú priestorom, ktoré sú zadymené splodinami horenia, nezatvárajú za sebou pri úniku dvere, na evakuáciu použijú výťah.
Časté sú aj požiare vo fabrikách či menších firmách. Jedným z nich bol požiar v marci v roku 2008, keď horeli sklady plné papierovej hygieny. Pri požiari zhoreli kompletne dve skladové haly.
Príčinou vzniku požiaru bolo úmyselné zapálenie známou osobou. „O dva roky neskôr vznikol požiar v objektoch spoločnosti, ktorá je najväčším výrobcom tepla a elektrickej energie v Žiline. Požiarom došlo k obhoreniu priestorov spoločnej zauhľovacej dozorne, káblového priestoru, dopravných pásov a k obhoreniu priestorov presypnej veže. Ako príčina vzniku požiaru bola stanovená technická porucha elektrickej inštalácie,“ povedala.
Časté sú aj lesné požiare. Posledný je požiar lesa na vrchu Jedľovina v katastri obce Krasňany. Na výjazd išli hasiči z hasičskej stanici v Terchovej, ktorí na miesto udalosti prišli o tretej hodine.
„Miesto, kde horelo, bolo pre hasičskú techniku nedostupné a museli ísť peši,“ povedal hasič. Po príjazde zistili, že horí lesná hrabanka a čučoriedie, pričom požiar sa vplyvom vetra začal rozširovať aj do mladých stromčekov.
Z dôvodu silného vetra a následnému rozširovaniu požiaru prišli na miesto aj hasiči z hasičskej stanice v Žiline. Hasili pomocou jednoduchých hasiacich prostriedkov postupne odpratávali konáre a iný horľavý materiál a pomocou motorových píl prerezávali hrubé stromy a pne zasiahnuté požiarom.
Požiare v lese sú komplikované
„Prenesenie 100 litrov vody hore na miesto požiaru trvalo 1,5 hodiny. Nakoľko sa k požiaru nedostala hasičská technika s vodou, veliteľ zásahu si vyžiadal vrtuľník. Vrtuľník priletel o 9. hodine a ako zdroj vody používal Vodné dielo Žilina a zhodil tritisíc litrov vody,“ povedal hasič.
Počas hasenia stále monitorovali priestor a lesné cesty, ktorými by bolo možné priviesť čo najbližšie k požiarisku vodu. Výhodný bol prístup od obce Varín, odkiaľ sa podarilo vytlačiť z cisterny vodu aj bez vytvárania jazierkového systému až na miesto, kde horelo. Požiar bol uhasený tesne po 19. hodine.
Pri hasení spotrebovali 18-tisíc litrov vody z vrtuľníka a 33-tisíc litrov vody z cisterien. Našťastie, pri požiari nebola žiadna osoba zranená ani usmrtená. Príčina vzniku požiaru nie je známa.
Okrem lesov horia aj autá. V pondelok 12. mája 2014 krátko pred deviatou hodinou večer ohlásili požiar vozidla v obci Gbeľany. K požiaru išli hasiči z hasičskej stanice v Žiline. Plamene zasiahli prednú časť vozidla, ktoré stálo pri oplotení rodinného domu. Hasiči požiar zlikvidovali do 45 minút.
Pri požiari došlo k poškodeniu skrinky domového plynomeru. K zraneniu ani usmrteniu osôb nedošlo.
Niekedy sú výjazdy zbytočné
V mnohých prípadoch hasičov volajú zbytočne.
„Nedá sa to úplne zovšeobecniť. Odstraňovanie včelích úľov alebo zachraňovanie zvieratiek, aj takéto zásahy majú. Závisí to ale od celkovej situácie, okolností a podobne. Pretože za určitých okolností pomoc hasičov, napríklad pri záchrane nejakého zvieratka, je naozaj potrebná,“ povedala hovorkyňa krajského policajného zboru Miroslava Ondrichová a zároveň dodala, že v mnohých situáciách si môžu ľudia pomôcť aj sami.
A čo robia hasiči, keď práve nemajú zásah?
„V čase, keď nie sme na zásahu, robíme údržbu hasičskej techniky, máme rôzne teoretické zdokonaľovacie prípravy a praktické výcviky,“ povedal jeden z hasičov.
Takisto sa venujú fyzickej príprave, pretože vykonávanie tohto povolania si vyžaduje aj fyzickú zdatnosť.
