ŽILINA. Čoraz viac detí trávi voľné chvíle za počítačom. Nepretržitý prístup na internet je vďaka tabletom a novým mobilom úplne bežnou vecou aj pre žiaka na druhom stupni základnej školy. Takéto pretechnizované dieťa očakáva, že wi-fi bude aj v letnom tábore.
„Keď dcére poviem, kam som ju na leto prihlásila, prvá vec, čo sa ma spýta je, či tam majú internet,“ hovorí Anna Majcichová, ktorá má 11-ročnú dcéru.
Mobily ostávajú v izbách
V niektorých táboroch deti nemôžu mať tablet alebo mobil neustále pri sebe. Tento zdanlivo tvrdý režim má svoje odôvodnenie. „Deťom nedovoľujeme, aby mali počas programu mobily pri sebe,“ hovorí animátorka Kristína.
„Často beháme po lese a máme pre nich aktivity, pri ktorých by mohli mobil stratiť alebo rozbiť.“
Väčšinou teda mobily ostávajú počas dňa v izbách. Vo voľných chvíľach ich deti ale využívajú naplno. Napríklad na to, aby sa statusom či fotkou pochválili na sociálnych sieťach.
Naviac, ak je v tábore pripravený zaujímavý program, najmä menšie deti v zápale hier na internet zabúdajú. Animátor Peter ale zažil kvôli pripojeniu aj nepríjemnosti. „Jeden chlapec sa mi na tábore rozplakal, keď zistil, že sa nedostane na internet desať dní a nezahrá si hru. Volal mame a chcel, aby ho vzala domov. Skutočne si poňho na druhý deň prišla.“
Vo väčšine stredísk a hoteloch pripojenie na internet ale je prostredníctvom wi-fi. „Okrem toho má veľa detí v súčasnosti aj mobilný internet, takže on-line sú v podstate stále,“ dopĺňa Kristína.
Za počítačovým táborom aj 200 km
Nemôcť sa pochváliť novými kamarátmi a zážitkami na sociálnych sieťach je pre dnešné deti skoro traumatizujúce. Niektoré úplne odmietnu ísť do tábora, kde nie je internet alebo počítač. Rodičia potom volia tábory, ktoré sú tematicky takto orientované.
V Žiline ale počítačové tábory nenájdete. „Syna som tento rok poslala do Bratislavy, nechcel ísť nikam do prírody,“ hovorí Ľubica Svrčková, ktorá má 13-ročného syna. Posielať dieťa do tábora 200 km kvôli internetu sa jej nezdá prehnané. „Nechcela som ho posielať inde proti jeho vôli. Aspoň bude mať aj iný zážitok a niečo sa naučí,“ konštatuje.
Ak od takýchto táborov čakáte, že deti nič nerobia, iba zase sedia za počítačmi, mýlite sa. „Deti nepoužívajú počítač dlhšie ako hodinu a aj na to, aby sa k nim dostali, musia splniť určitý denný plán pohybu,“ hovorí animátorka Renáta z bratislavského počítačového tábora. „Podľa zamerania tábora sa deti môžu učiť základy programovania alebo grafiky. Samozrejme, môžu hrať aj hry,“ dodáva. U rodičov v Žiline ale stále vedú tábory v prírode, čo potvrdzuje aj prevádzkovateľ jedného z nich.
„Klientov máme stále dosť a nikto z rodičov ešte pripojenie na internet výslovne nevyžadoval, práve naopak. Príroda v okolí Žiliny je krásna, myslím, že sú radi, že ich deti ju spoznávajú.“ Niektorí rodičia s ním v tomto súhlasia: „Môj syn sedáva celý školský rok takmer denne za počítačom niekoľko hodín. Pár dní bez neho mu len prospeje,“ uzatvára Mária Krošláková, matka 12- ročného Mareka.
Autor: Daniela Kršková
