Človek sa nemôže pozrieť ani von oknom z trolejbusu, aby na neho zo skla nestriehla nejaká reklama. Napríklad mobilného operátora, hovorí aktivistka z iniciatívy Verejný smog.
ŽILINA. Už ich unavovalo pozerať sa na mesto zahltené množstvom reklamných, informačných a propagačných zariadení, takzvaným vizuálnym smogom. Preto sa rozhodli niečo s tým urobiť.
Ich ambíciou nie je lobovať v Národnej rade SR za lepší stavebný zákon. Veria, že zmena môže prísť od ľudí.
Vizuálny smog a verejný priestor
„Môj svokor opisoval obdobie, keď v Žiline študoval v 70. rokoch. Aj vtedy boli na Masaryčke veľké pútače. Zmenil sa len obsah, ale pútače zostali. No dnes je toho v centre oveľa viac ako kedysi. Žilina síce má nové VZN ohľadne umiestňovania reklamných zariadení, je vypracované naozaj veľmi dobre, bohužiaľ, je tam formulka, že sa vzťahuje len na objekty vo vlastníctve mesta,“ hovorí Lucia Streďanská z občianskej iniciatívy Verejný smog. Podľa nej to je výsmech.
„Vezmite si to reálne. Napríklad na Mariánskom námestí sú len radnica a pamiatkový úrad vo vlastníctve mesta.“
Názov združenia nie je náhodný. Vznikol spojením pojmov vizuálny smog a verejný priestor. To, ako vyzerajú ulice či námestia mesta, sa týka všetkých občanov. Preto označenie verejný. Iniciatíva existuje približne dva roky, iniciátorkou bola Lucia Streďanská. V súčasností má veľkú podporu zo strany kamarátov, priateľov a známych.
„Asi som človek, ktorý vníma vizuálny smog oveľa citlivejšie. Rada cestujem, a práve po návrate zo zahraničia si človek uvedomí stav verejného priestoru v našich mestách ešte zreteľnejšie. Potom príde to veľké rozčarovanie. O to viac estetično vnímam aj cez moju profesiu,“ hovorí vyštudovaná architektka.
Reklamy na historických budovách
V združení si myslia, že dozrel čas, aby sme si viac vážili verejný priestor, viac sa oň zaujímali a radi v ňom trávili čas. Každý sa v ňom denne pohybujeme. Či už je to trolejbus, námestia, parky, z každej strany na nás číha reklama a propagácia.
„Žilina je pekné mesto, máme tu veľké historicko-architektonické dedičstvo, úžasnú medzivojnovú architektúru a vôbec si to nevážime. Množstvo reklám na fasádach našich historických budov sa pre ľudí stáva štandardom a to je najhoršie, čo sa môže stať. Napríklad, také dieťa v Dánsku sa od malička pohybuje v škôlke, ktorá je kvalitne navrhnutá, chodí po uliciach, kde vníma históriu svojho mesta, vyrastá v priestore, ktoré ho už od útleho detstva formuje. Také dieťa si v budúcnosti na svoj obchodík nedá sedem plastových obrovských pútačov,“ myslí si aktivistka.
Podľa nej by reklama mala byť detailom, doplnkom mesta. Pritom dnes sa stáva dominantnou a vtieravou. Hovorí, že by možno pomohol manuál pouličnej reklamy, ktorý majú vypracovaný napríklad v Prahe.
Chcú zorganizovať diskusiu s odborníkmi
Ako inšpiráciu, kde dobre funguje regulácia reklamy, spomenie Banskú Štiavnicu či Levoču. Vidí v tom najmä dobre odvedenú prácu pamiatkarov.
Snahou občianskej iniciatívy je osloviť čo najväčší okruh ľudí. Chceli by zorganizovať diskusiu s odborníkmi aj za účasti predstaviteľov mesta a plánujú urobiť aj krátky dokument, v ktorom by zmapovali problematiku reklamy v Žiline.
