ŽILINA. Ján Miho je na invalidnom vozíku od narodenia, takže problematiku bezbariérovosti vníma celý život. „Som členom organizácie vozičkárov a na našich stretnutiach veľmi často hovoríme o bariérach. V Žiline sa za posledné roky situácia podstatne zlepšila. Slovensko ako krajina EÚ musí urobiť ešte veľmi veľa, aby sa aspoň priblížila takým krajinám, ako je Nemecko, Rakúsko, čo sa týka bezbariérovosti,“ povedal.
Sú aj kritické úseky
V meste sa v posledných rokoch vybudovalo niekoľko bezbariérových priechodov, upravili sa vstupy na úrady a do niektorých budov, posilnili sa nízkopodlažné spoje.
Aj napriek tomu je stále veľa úsekov, ktoré nezodpovedajú ani základným požiadavkám ľudí so zdravotným postihnutím.
„Za kritický považujem napríklad chodník, ak sa týmto názvom vôbec dá nazvať medzera, ktorou mesto nahradilo štandardný priestor pre pohyb peších osôb pozdĺž Bytčianskej ulice od zastávky pri Kysuci. Je tu veľa prekážok, schody, svahy, steny bez zábradlia. Všetko, čo tam nemá byť,“ hovorí predseda klubu nevidiacich Lions Jozef Stehlík.
Ďalšou prekážkou sú podľa neho neexistujúce chodníky, napríklad na ulici Pod Skalkou. „Prístup do nej je problémom pre peších vôbec, a to už nehovorím o prístupe ZŤP. Teraz ide mesto obohatiť obyvateľov Považského Chlmca ešte ďalšou pozornosťou vo forme technologickej dopravy pri stavbe diaľnice D3, ktorá povedia po ulici Pod Skalkou a ďalej na Bytčiansku, podotýkam - ulice bez chodníkov,“ povedal. Táto cesta má byť bez priechodov pre chodcov. „Ľudia so zdravotným postihnutím sa už určite tešia na prístup na cintorín či do kostola, pretože po týchto uliciach je to jediný prístup, neviem, ako sa tam dostanú potom,“ povedal. Hovorí, že ak sa niečo spraví, tak len v centrálnej časti a úplne bezkoncepčne. „Napríklad vyznačené cyklistické chodníky končiace v križovatkách, na zvodidlách a podobne. Chýba koncepcia dlhodobých riešení odstraňovania bariérových prekážok,“ povedal.
Nový stavebný zákon
Pripravuje sa aj nový stavebný zákon, ktorý bude riešiť aj bezbariérovosť. „Doterajšia vyhláška, ktorá hovorí o požiadavkách na bezbariérovosť, sa nie vždy aj dodržiava. Pokiaľ nebudú v tejto krajine platiť zákony pre všetkých, tak sa ďalej nepohneme,“ povedal Miho.
V meste sa situácia podľa vozičkárov zlepšila. „Máme bezbariérový mestský úrad, úrad práce, je to veľký skok oproti minulosti,“ povedal Miho.
Horšia situácia je na železničnej stanici, kde nie je bezbariérový prístup ani na stanicu, ani na nástupištia.
„Cestovanie po Slovensku napríklad železnicou je naozaj problém. Žilina je významný železničný uzol aj v rámci Slovenska, neviem si ako vozičkár predstaviť, cestovať napríklad zo Žiliny do Košíc,“ povedal.
V zahraničí je to iné
Slovensko sa zatiaľ v tomto smere nemôže porovnávať so zahraničím. „Ak chce radnica riešiť problematiku bezbariérovosti, ako príklad poslúži Nemecko, dostal som sa tam prakticky všade. Minulý rok som bol v Brazílii, je pre mňa dosť šokujúce, že tam sú podmienky oveľa lepšie ako u nás,“ povedal.
Prístup chýba na radnicu a do divadla
Radnica, ktorá má slúžiť občanom, zatiaľ tiež nie je bazbariérová, to sa týka aj divadla. „Bezbariérový prístup na radnicu mesta Žilina zatiaľ nie je k dispozícii, v budúcnosti však s jeho zriadením počítame pri rekonštrukcii radnice. Mestské divadlo Žilina, žiaľ, nemá v súčasnosti bezbariérový prístup, v prípade návštevy osoby na vozíčku je potrebné ohlásiť požiadavku vopred a zamestnanci divadla návštevníkovi pomôžu,“ povedal hovorca mesta Pavol Čorba.
A ako je to s parkovaním? V meste vidíme na mnohých miestach parkovanie vyhradené pre vozičkárov. „V rámci zóny plateného parkovania máme vyhradených 80 parkovacích miest pre držiteľov preukazu ZŤP,“ povedal.
Premávajú nízkopodlažné autobusy
Keď sa chce vozičkár alebo inak telesne postihnutý niekam dopraviť, môže využiť mestskú hromadnú dopravu. Aj napriek tomu, že je v meste niekoľko liniek, kde sa využívajú nízkopodlažné vozidlá, je aj v tomto smere niekoľko nedostatkov. Tie sa znova týkajú najmä prímestských častí. „Nastúpiť, naložiť invalidný vozík, je možné do každého vozidla, nielen nízkopodlažného. Je to, samozrejme, ťažšie a vo väčšine prípadov si to vyžaduje asistenciu ďalšej osoby,“ povedal riaditeľ Dopravného podniku Žilina Ján Barienčík.
Dopravný podnik má vo svojom vozidlovom parku nízkopodlažné trolejbusy, a to sedem krátkych trolejbusov a osem kĺbových trolejbusov. Nízkopodlažné trolejbusy premávajú na všetkých trolejbusových linkách a umožňujú tak obyvateľom všetkých sídlisk požívať výhody cestovania týmito vozidlami.
Problém je s prímestskými časťami. „Máme zatiaľ malý počet vozidiel. Garantovať nasadzovanie týchto vozidiel v cestovnom poriadku nie je v tomto prípade možné,“ povedal a dodal, že cestujúci z prímestských častí o tom vedia.
„V prípade, že potrebujú informáciu, ktorý spoj pôjde ako nízkopodlažný, telefonujú na dispečing, kde im túto informáciu poskytnú. Najčastejšie túto informáciu žiadajú cestujúci z Bytčice, pretože sa potrebujú na linke číslo 22 prepraviť práve s cestujúcim na invalidnom vozíku,“ povedal.
V prípade, že cestujúci nastupuje na zastávke, ktorá nie je vybavená zvýšeným nástupišťom, nízkopodlažné vozidlá sú vybavené výklopnou rampou, ktorá umožní bezbariérový nástup.
„S potrebnou asistenciou vodiča, ktorý na požiadanie rampu vyklopí, rátame, a takúto asistenciu naši vodiči na linke číslo 22 bežne poskytujú,“ povedal.
