ŽILINA. Chodiť do školy bicyklom u nás nie je bežné. Napriek snahe mesta, ktoré vybudovalo cyklotrasy, deti ich pri doprave do školy využívajú len minimálne. „Bicyklom idem len vtedy, ak zaspím na vyučovanie,“ hovorí 14-ročný Rastislav Babic. Riaditelia základných a stredných škôl sa pritom nebránia zodpovednosti za majetok študentov. Ak im aj chýbajú cyklostojany, väčšina by žiakom povolila uskladniť si bicykle do šatní.
Deti a mládež ale neprejavujú záujem o bicykle ako o bežný spôsob dopravy do školy. K tejto aktivite ich nevedú ani rodičia. „Viem o tom, že v meste sú cyklochodníky. Ale vidím, že po nich kráčajú ľudia a ignorujú, že to je miesto iba pre bicykle. Bála by som sa púšťať moju dcéru každý deň takto do školy, lebo by mohla niekoho v rýchlosti zraziť alebo by sa jej po ceste mohlo niečo stať,“ povedala Hana Augustínová, ktorá má desaťročnú dcéru.
Deti nemajú pohyb a nechýba im
Zdanlivo banálna vec má z časového hľadiska závažný dosah. Podľa monitorningu stravovacích a pohybových návykov, ktorý vypracoval Úrad verejného zdravotníctva, čoraz viac detí má zbytočné vysoký príjem energií, tukov a cukru. „Končí sa to tak, že mi do ordinácie chodí omnoho viac malých pacientov s nadváhou, infekciami a chudokrvnosťou ako minulé roky,“ hovorí pediatrička Magdaléna Tomčíková. „Tri hodiny telesnej výchovy za týždeň u detí vo vývoji jednoducho nestačia. Potrebujú viac pohybu aj mimo školy.“ Aj cyklokoordinátori sa zhodujú v tom, že deti nie sú zvyknuté na pohyb a trávia čoraz viac času za počítačom. „Po škole sa hrám doma alebo idem za kamarátom a hráme sa uňho na konzole,“ hovorí osemročný Marek Strižan. S kamarátmi chodí von len málokedy a futbal hráva iba na počítači. Práve pravidelná doprava bicyklom do školy by mohla pomôcť znížiť narastajúci trend obezity u detí.
Bicykle rovnocenné autám
V zahraničí vedú deti už od útleho veku k tomu, aby bicykle využívali a cítili sa na ceste bezpečne. V Dánsku každoročne uskutočňujú projekt „Na bicykli do školy“, do ktorého sa zapája viac ako 140 000 detí. Organizátori si kampaň pochvaľujú, pretože počas nej klesá počet dopravných nehôd. Holanďania zase začleňujú cyklistickú dopravu do všetkých úrovní územného plánovania. Pre cyklistov je vytvorená hustejšia sieť ciest než pre autá, na veľa miest sa ľudia dostanú rýchlejšie ako autom. Takto si cyklodoprava zachováva konkurencieschopnosť. U našich susedov na západe, v Česku, takisto bojujú o zviditeľnenie cyklokultúry. Tamojší koordinátori uvažujú o podaní návrhu na vyhlášku alebo zákon, ktorý by školy zaväzoval mať cyklostojany a pravidelne robiť na školách projekty, ktoré by viedli žiakov k častejšiemu používaniu bicyklov.
Bezpečná Žilina pre cyklistov
Nadchnúť deti pre cyklistiku a pohyb sa snaží aj mesto a žilinské cyklistické organizácie, akou je aj Mulica. Pre žiakov základných škôl spustia od septembra projekt „S hadom na zebre“, ktorý bude trvať dva týždne. Počas nich čakajú deti súťaže a prednášky zamerané na bezpečnosť na cestách, či už budú v pozícii chodca alebo cyklistu. Napriek tejto snahe, ľudia ostávajú voči bezpečnosti skeptickí: „Keby boli autá a bicykle oddelené od seba, počet tragických nehôd by sa určite znížil. Ale stále ostáva ľudský faktor a kultúra správania na cyklochodníkoch, a to našincovi ešte stále nič nehovorí,“ konštatuje pani Augustínová.
Autor: Daniela Kršková
