ŽILINA. Znečisťovanie sa netýka len prírody a prostredia, v ktorom žijeme. Nadmerné svietenie v mestách či obciach spôsobuje jav, ktorý sa nazýva svetelným znečistením. Kedysi stačilo v noci obrátiť hlavu k oblohe a uvideli ste všetky hviezdy. Dnes to už všade neplatí.
Problém svetelného znečistenia na Slovensku sa do pozornosti odbornej verejnosti dostal až vznikom Slovenského zväzu astronómov, niekedy okolo roku 2000.
„Súviselo to so snahou veľkých miest o modernizáciu verejného osvetlenia znižovaním spotreby elektriny. Zabudli, že tie svietidlá dokážu vyprodukovať 10- až 20-krát viac svetla oproti klasickým žiarovkám,“ hovorí Miroslav Znášik z Krajskej hvezdárne v Žiline.
Čo zistili astronómovia
„Prírodou sme naučení na rytmus striedania svetla a tmy, dňa s nocou. Ukázalo sa, že táto podmienka akosi koordinuje hormonálne alebo iné mechanizmy v tele i duši. Vyvoláva v nás ten dobrý pocit, že sa ráno zobudíme a sme vyspatí.“
Ako príklad jedného z najväčších svetelných znečisťovateľov v regióne uvádza závod KIA, ktorý je osvietený „priam nepredstaviteľne“.
Od 2. svetovej vojny fungovalo na Skalnatom plese observatórium Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied. Na prelome 60. a 70. rokov astronómovia zistili, že do meraní hviezd je vnášaná akási systematická chyba. Spočívala v tom, že jas okolia bol stále väčší.
Veľa svetla škodí
Toto neprirodzené osvetlenie oblohy zdrojmi zo Zeme sa zväčšovalo úmerne s rozlohou obývaných častí Vysokých Tatier. Dovtedy tam boli vynikajúce svetelné podmienky, problém s parazitnými svetlami nepoznali. Po 89. roku sa týmto problémom začali zaoberať najprv astronómovia v susednom Česku. Aj preto, že mnohé hvezdárne boli v centrách miest. Kým dovtedy výsledky mali, začiatkom 90. rokov sa skončili všetky pozorovacie programy, ktoré u nich prebiehali aj 30-40 rokov. Dôvodom bol nadmerný nárast hladiny svetelného znečistenia.
Svietiť, keď to nie je potrebné, smerom do ničoho, môže zohrávať nepriaznivú úlohu pri zdravotnom stave obyvateľstva. Jednoznačne dokázané sú škodlivé účinky na prírodu. Napríklad, svetlé lampy lákajú príliš veľa hmyzu, ktorý v nej hynie, sťahovaví vtáci sú dezorientovaní. Silné nočné osvetlenie môže spustiť v rastlinách či stromoch procesy opätovného kvitnutia. Pretože rastliny reagujú skôr na dĺžku dňa a keď sa začne predlžovať, „myslia“ si, že sa niečo deje.
„Sme prispôsobení takému osvetleniu, ktoré ešte znesieme, napríklad svit Mesiaca v splne. Pritom v noci stonásobne viac osvetľujeme priestory, po ktorých by ste prešli aj pri svetle Mesiaca. Keby sme svietili vtedy, keď je potrebné, tam, kde je potrebné a tým, ktorým je nevyhnutné, ušetrili by sme energiu a na druhej strane by bola väčšia spokojnosť s nočným prostredím,“ vysvetľuje Miroslav Znášik.
Odborník za optimálne riešenie považuje systém svietenia dvoma lampami na ulici. Po vzdialení sa od prvej by zasvietila druhá. Nesvietila by celá ulica.
Pre koho svietia?
„Okrem verejného osvetlenia sú aj iné zdroje svetelného znečistenia. Pre koho sú osvetlené reklamy pri uliciach a cestách? Chodí tadiaľ minimum ľudí a ešte menej áut. Pre koho svietia parkoviská pri obchodných centrách, keď tam večer o 22.00 hod. zatvárajú? Pre koho je osvetlenie pred kostolom Jána Pavla II. na Vlčincoch? Dokonca nie je skoordinované s rozsvecovaním a zhášaním pouličného osvetlenia,“ pýta sa Miroslav Znášik. Hovorí, že zmena prístupu k svieteniu by mohla pomôcť aj z iného hľadiska. „Napríklad, podniky s terasami na Mariánskom námestí. Predstavte si, že by ste mohli večer sedieť na terase a vidieť pri tom hviezdy na oblohe. Dnes, pokiaľ nie je na oblohe Jupiter alebo Venuša, neuvidíte na nej nič. To sú veci, za ktoré sa neplatí. Ale keby boli, zohrali by pozitívnu úlohu pri skultúrnení tunajších ľudí.“
Miest, ktoré nie sú veľmi znečistené parazitným svetlom, je v Žiline a okolí málo. Napríklad Rajecká dolina či pozorovateľňa na Malom Dieli. Situácia sa však z roka na rok zhoršuje.
„Už sa zrejme nikdy nevrátime k stavu ako kedysi, keď v noci bola jednoducho tma. Existuje cesta parkov tmavej oblohy, ktoré by mali zachovať pohľad na oblohu nenarušený, ale nie je to jednoduchá záležitosť. V okolí Žiliny sa vhodná oblasť nenachádza. Právo vidieť hviezdy na oblohe má každý a nemôžeme ho uprieť ani budúcim generáciám,“ uzatvára Miroslav Znášik.
Autor: Igor Petrik
