Do kabíny MsHK Žilina pribudol nový šéf. Mužstvo začalo prípravu na novú sezónu pod vedením trénera Jozefa Zavadila. Ten dlhé roky pôsobil v Čechách, no niektorí fanúšikovia si ho pamätajú aj z pôsobenia v slovenskej lige. Skúsený 66-ročný kormidelník prichádza viac-menej do neznámeho prostredia. Jozefa Zavadila však nepoznajú ani mnohí fanúšikovia „vlkov.“ V rozhovore pre MY Žilinské noviny nový tréner objasňuje svoj príchod pod Dubeň, predstavuje plány a ciele, ktoré bude mať v novom pôsobisku.
Ako sa „upiekol“ váš príchod do Žiliny?
- Oslovili ma funkcionári MsHK Žilina, konkrétne generálny manažér Imre Valášek. Dlhšie plánovali, že sa mi ozvú.
Prekvapil vás záujem MsHK Žilina?
- Poviem úprimne, ponuka ma prekvapila. V Čechách som bol pod zmluvou a navyše som mal dobrú prácu.
Dlho ste zvažovali ponuku?
- Ja som si prakticky už užíval hokejový dôchodok. S funkcionármi sme sa stretli tri alebo štyrikrát. Postupne sme začali viesť debaty. Keď som si zhodnotil všetky aspekty, nechal som sa „uhovoriť.“ Moje rozhodnutie ísť do Žiliny ale ovplyvnil aj syn. Ten býva v Žiline a povedal mi. „Tati, poď pomôcť.“ Tak som na ponuku prikývol. Uvedomujem si, že idem s kožou na trh.
Čo teda rozhodlo, že ste prikývli na ponuku? Okrem synovho priania.
- Ani neviem (smiech). Keď som párkrát sedel s funkcionármi, zrazu sa čosi vo mne zlomilo. S vedením klubu sme si padli do oka. Hovorím si, že sa dáme do nenormálnej roboty. Ja sa budem snažiť priniesť skúsenosti z českého hokeja aj do Žiliny. Za pôsobenia u našich západných susedov som si všimol, že sú úplne iná nátura.
Čo konkrétne máte na mysli?
- Česi sa hokejom bavia. Chlapci Žiliny doteraz sedeli v zasmradenej posilňovni a dvíhali ťažké železá. Potom chodili unavení. Ja som ich zobral von, vymenili sme interiér za vonkajšie prostredie. Mnohí na mňa len tak pozerali. Povedal som hráčom, že je to to isté, možno ešte náročnejšie.
Čo očakávate od pôsobenia v MsHK?
- Práca v mužstve nie je na mesiac a ani na rok. V žiadnom prípade však nehovorím, že by som tu chcel silou-mocou ostať päť rokov. Je tu kopec práce, čo si uvedomujem. Ak nás nechajú s kolegami robiť si svoju robotu, môžu sa dostaviť výsledky. Viem, že dnes nie je inej cesty, len pracovať s mladými hráčmi, ktorých si sami vychováme.
Mladíkov do tímov zapracováva čoraz viac tímov. Aký to môže mať dopad na najvyššiu slovenskú hokejovú súťaž?
- Samozrejme, úroveň extraligy môže týmto krokom padnúť dole. Očakávam, že najlepšie budú fungovať Košice, kde je aj dostatok finančných prostriedkov. Podľa všetkého to bude podobné aj v Nitre. V druhom slede sú mužstvá, ktoré dlhšie nasadzovali svojich vlastných hráčov. Spomenúť môžem Trenčín alebo Martin. Oni túto filozofiu začali pred dvomi rokmi, my začíname viac-menej teraz.
Nemáte trošku obavy?
- V prvom rade si uvedomujem, že to bude veľmi náročné. Musia však pomôcť všetci. Nemôžem vytiahnuť 20 juniorov a ísť s nimi hrať extraligu. Potrebujeme do tímu aspoň päť skúsených hráčov. Pretože tréner môže kresliť na tabuľu taktiku tri dni a tri noci. No v mužstve jednoducho musí byť niekto starší, ktorý povzbudí a usmerní mladšieho spoluhráča. Myslím, že spoločnými silami by sme to mohli zvládnuť. Vidím totiž veľkú snahu a úsilie žilinských funkcionárov. No opakujem, jednoduché to určite nebude. A či sa bojím? Idem s kožou na trh. Ja som už dôchodca. Bol by som nerád, keby niekto prišiel, napríklad sponzor, povedal mi, že ten a ten bude hrať. V tej chvíli by som sa postavil a odišiel domov. Tam by som sa na záhradke hral so psom (smiech).
Hovoríte, že to budete mať v Žiline ťažké a možno bude i tlak. Po zlých výsledkoch si to zväčša odnesie tréner...
- Najľahšou cestou je vždy odvolať trénera. A zväčša ostanú v tíme tí hráči, ktorým sa hrať nechce a nemajú záujem pracovať. A keď na hráčov pritlačíte, tak sa sťažujú, že je to na nich veľa. Žiaľ, taká je dnes doba. Spoločnosť je podľa mňa chorá. Napríklad pred desiatimi rokmi mal každý hráč svojho agenta. V súčasnosti si platia kondičného trénera. Tu v tíme však hráči dostanú všetko, čo patrí k hokeju.
Ste spokojný s pracovitosťou chlapcov?
Musím povedať, že všetci makajú, až na malé výnimky. Za toto ich musím určite pochváliť. Ani jeden z nich však nemá istotu účasti v prvom tíme. Stabilní hráči, ktorí niečo zahrali, tu nie sú. Každý živí rodinu, snažia sa čosi zarobiť. Či však trénujú individuálne, to neviem. Máme z toho s trénerským kolegom bolenie hlavy. Verím však, že sa s tým dokážeme spoločnými silami vysporiadať.
Už viete, s akými cieľmi nastúpite do novej sezóny?
- Je to síce predčasné, ale cieľom je vyhnúť sa poslednému miestu a záchranárskym prácam. Od novej sezóny sa vypadáva priamo, nehrá sa baráž, takže určite sa chceme vyhnúť zostupu, čo by bola pre žilinský hokej katastrofa. Radi by sme sa udomácnili v bezpečnej zóne, hoci aj na poslednom možnom mieste, ktoré by nám zaručilo postup do play-off. Musí však prísť pomoc klubu, sám tréner to nedokáže. Potrebujeme vystužiť káder.
Spomínate posily. Viete prezradiť aj nejaké konkrétne mená?
- To je hudba budúcnosti. Neviem ani presne, kedy pôjdeme na ľad. Zatiaľ sa len rozkukávam, chlapcov veľmi nepoznám. Momentálne sa veľa pýtam.
Vašim asistentom bude Martin Groma. Aká je spolupráca s týmto mladým trénerom?
- Maťo Groma je veľmi inteligentný, mladý a ambiciózny tréner. Je zapálený pre hokej. Žilina bude v ňom mať do budúcnosti skvelého trénera. Ak sa niečo samozrejme nestane. Ľudia sú všelijakí. Dokážu byť aj neprajní.
Čo hovoríte na slovenskú extraligu a celkovo slovenský hokej?
- Slovenská extraliga utrpela odchodom Slovana do Kontinentálnej hokejovej ligy. Slovan bol tímom, ktorý bol pre súperov jednoducho ťahákom. Oni považovali súperov za dedinčanov. Každý tím sa chcel vytiahnuť, divák si chcel zakričať. Keď napríklad porovnám extraligu v Čechách a na Slovensku, je to rozdiel. Stačí si prepnúť v televízii a ten rozdiel vidíte hneď. Napríklad aj v takých detailoch, ako je osvetlenie, nasadenie či atmosféra.
A slovenský hokej?
- Podmienky pre šport na Slovensku sú hanbou. Vykrikujeme si, že sme hokejový národ a hovoríme, že sme boli neúspešní na olympiáde a majstrovstvách sveta. To nebol neúspech, ale realita. Neúspech mali Rusi. Pozrite, dnes je v NHL už len pár slovenských hráčov, a to hovorí jasnou rečou.
Vráťme sa ešte k vášmu pôsobeniu na Slovensku. Ako si spomínate na toto obdobie?
- Trénoval som extraligovú Dubnicu v minulosti. Boli to pre klub prvé kroky po rozdelení. Chlapci mali platy také, aké mali. Nemali pomaly ani na odvody. No v hokeji bolo viac radosti a nadšenia. Doba nebola ešte taká uponáhľaná. Potom som sa na Slovensku zjavil len keď som Dubnicu zachraňoval v extralige, čo sa nám aj podarilo. Chlapci mali veľkú túžbu, extraliga mala ostať v tomto meste, no prezident klubu neskôr predal licenciu do Martina.
Prečo ste sa nevrátili na Slovensko?
- Počas rokov pôsobenia v Čechách som si vybudoval isté meno. Ľudia o mne vedeli, nemal som žiadne problémy. Nesnažil som sa na Slovensko nejako dostať, veď mi tam bolo dobre. Aj prístup a podmienky v hokeji sú tam iné. Napríklad čo sa týka vyplácania a celovo podmienok. Počas kariéry som bol aj dva roky v Poľsku, no o tejto anabáze by som nejako extra hovoriť nechcel.
Akí sú podľa vás slovenskí tréneri?
- Na Slovensku je to tak. Tréneri si získané vedomosti schovávajú, aby nebol aj ten druhý múdry. V Čechách to tak nie je. Veď ktorý známy tréner vydal knihu? Ja som sa naštval a napísal som Manuál hokejového trénera. Tá má odozvu na Slovensku, v Čechách, USA a Rusku.
Poďme k vášmu súkromiu. Čomu sa okrem hokeja venujete?
- Mám 66 rokov a som už na dôchodku. Najväčšia moja záľuba je hokej. Baví ma a nezaťažuje ma. Mám psa, rodinný dom v Dubnici. Žijem tam s manželkou, syn je v Žiline. Dcéra žije v zahraničí, je profesionálna trénerka plávania, bývalá reprezentantka v plávaní. Dnes učí v Anglicku na vysokej škole plávanie. Mám krásnu záhradu, psa pudlíka, bavia ma ryby, terasa,...
Kto je váš obľúbený hráč a hokejový klub?
- Priznám sa, nemám ani hráča ani klub. Ja fandím celkovo športu. Bol som v Kanade a viem, ako to chodí. V Kanade urobia hviezdu z kohokoľvek. Raz prišla za mnou kanadská televízia a povedala mi, aby som v rozhovore priznal, že chcem vidieť Waynea Gretzkeho (smiech). Páči sa mi však Daciuk. Je to skvelý hráč. Teraz som trochu fandil Los Angeles, prial som totiž Gáboríkovi zisk Stanley cupu.
