ŽILINA. „Pred začiatkom sezóny si to treba usporiadať v hlave. Uvedomiť si, že motorkár je ten, kto sa vráti domov. Nie ten, kto je prvý. Ale ten, ktorý sa vráti. To je naše heslo,“ hovorí Marián Kočiš z Fat Bad Boys Moto Clubu Žilina.
Klub vznikol pred šiestimi rokmi. Jeho členovia, ktorých je približne 20, za tú dobu precestovali väčšinu Európy. Nikdy nejdú všetci naraz. Vždy len pár, podľa toho, kto má čas. Jazdia najmä počas víkendov. Robia turistické jazdy. Idú za niečím, spoznávať.
Sezónu začínajú úvodným rituálom
„Sezóna sa začína, keď je 12 stupňov a neparí sa z úst. Pri prvom slnku. Máme aj úvodný rituál. Stretneme sa na benzínovej pumpe. Dáme si kávu a cigaretu, ideme ďalej,“ vysvetľuje: „Stále sa cíť ako na vedľajšej ceste. Nikdy sa necíť ako na hlavnej. Na motorke si musíš dávať trikrát väčší pozor ako na aute. Na tom, či je jazdec mladý alebo starý, nezáleží. Nabúrať môžu obaja rovnako. Dnes je na cestách veľa áut, človek musí viac svietiť, predvídať.“
Vodiči vraj nie sú zvyknutí na motorkárov
Jeho kamarát a člen klubu Jozef Strižinec dopĺňa.
„Na Slovensku nie sú šoféri zvyknutí na motorky. Napríklad v Rakúsku sa uhnú, keď ju uvidia. U nás sa preteká Škoda Fabia s motorkou. Vtedy vznikajú konflikty. Niektorí šoféri naschvál nedajú prednosť, vytláčajú z cesty. S tým sa stretávame často.“
Príkladom nám má byť zahraničie
Motorkári hovoria, že práve zo zahraničia by sme si mali brať príklad.
„Boli sme aj v Rumunsku. Od tejto krajiny sme čakali všeličo, ale zostali sme prekvapení. Milí, úslužní ľudia. Krásne vyasfaltované cesty. Srbsko, Rumunsko, Bulharsko, Nemecko podobne,“ zhodujú sa.
Tvrdia, že na Slovensku máme krásnu krajinu, ktorú ale nevieme predať.
„Nádherné trasy, výhľady. Ale na druhej strane, ak idete napríklad popri Oravskom hrade, nemáte ani len odpočívadlo, kde by sa mohol turista odfotiť. Keď u nás zaparkujete, prvé, čo od vás chcú, je parkovné.“
Motorkári nepatria do jedného vreca
„Až na pár zriedkavých incidentov nemám s ostatnými šoférmi negatívne skúsenosti. Takže som celkom spokojný,“ rozpráva Branislav Pekara zo žilinského klubu Motoriders.
Trápi ho názor verejnosti, ktorá podľa neho hádže všetkých motorkárov do jedného vreca. A to nie je dobré.
„Najhorší sú superšporťácí. Jazdia rýchlo a arogantne. Nie všetci, ale väčšina. My jazdíme pohodovo a s rešpektom. Pre nás je to relax a pohoda. Žiaden adrenalín a zbrklosť. Preto sme „čopráci.“ Máme v klube aj iné stroje. Ale založený sme ako Chopper club.“
Kolíziám sa niekedy nedá zabrániť
Hovorí, že nehody motorkárov vyplývajú z rýchlosti a schopnosti rýchlo zareagovať na dopravné situácie. No ako sám dodáva, niekedy sa kolízii vyhnúť nedá. Ani pri pomalšej jazde.
„Aj nám sa niekedy prihodilo, že vybehla vodička do protismeru a zachytila jednu motorku. Všetko sa odohráva v hlavách jazdcov. Je to vidieť aj na cestách. Mladí, nevybúrení motorkári, ktorí si hneď zadovážia silné motorky, sú najhorší. Ale, česť výnimkám,“ uzatvára.
Klub má dvadsať registrovaných motorkárov. Výjazdy organizujú skoro každý víkend.
