Mestské trhovisko v Žiline je už roky v dezolátnom stave. Prívlastok mestské je pritom nesprávny, jeho veľká časť patrí súkromným spoločnostiam. Mesto ich vyzvalo na nápravu súčasného stavu.
ŽILINA. V meste už roky chýba miesto na predaj zeleniny, ovocia a regionálnych výrobkov. Stánky na rozpadnutie, špina a pár predajcov - to je obraz dnešného mestského trhoviska. Mesto argumentuje, že pozemky nevlastní a opakovane žiadalo o nápravu súkromných majiteľov. Tí zatiaľ neurobili žiadne kroky k zlepšeniu stavu, aký na trhovisku je.
Pozemky majú viac vlastníkov
„Radnica vlastní na starom trhovisku len malý kúsok pozemku na okraji. Tento priestor prenajíma na príležitostný predaj drobným predajcom,“ povedal hovorca mesta Pavol Čorba. Väčšina trhu a predajné stoly sú vo vlastníctve a prevádzke súkromných spoločností.
Problémom je aj to, že je spoločníkov viac. „Situácia na Starom trhovisku nás znepokojuje už dlhší čas. Máme aj podnety od občanov, poslancov za volebný obvod Staré mesto, ale aj ďalších, ktorým sa nepáči súčasný stav a vzhľad trhoviska,“ povedal hovorca. Minulý rok preto pozvali na stretnutie zástupcov súkromných firiem, ktoré trhovisko prevádzkujú a tlmočilo im svoju nespokojnosť.
Nedostatky mali byť odstránené
Prevádzkovatelia sa zaviazali, že nedostatky odstránia. K náprave dodnes nedošlo. „Preto sme prevádzkovateľov opäť pozvali na rokovania. Vyzvali sme ich, aby v čo najkratšom čase urobili nápravu, najmä čo sa týka prekrytia predajných stolov rôznymi igelitmi, plechmi, laminátovými vlnovkami,“ povedal.
Ďalej, aby zabezpečili na trhovisku čistotu, zaistili celkové estetické vylepšenie stavu a natretie predajných stolov novým náterom. „Do konca júna chceme odstrániť nedostatky, na ktoré nás upozornili. Pretrieť stánky ako aj odstrániť lepenky zo striech, celkovo miesto upraviť,“ povedala jedna z majiteliek Eva Grossmannová.Spoločnosti na trhovisku musia situáciu riešiť, o stánky nie je záujem ani zo strany trhovníkov. „Záujem o predaj na trhovisku poklesol. Ostali len predajcovia, ktorí majú dlhoročne vybudovaný kontakt s kupujúcimi. U nás predávajú traja trhovníci, kedysi boli obsadené všetky stoly. To hovorí za všetko. Keď nie je záujem zo strany predávajúcich, riešenie situácie nie je možné,“ povedala zástupkyňa jednej zo spoločností Anna Piovarčiová. Dodáva, že situáciu idú riešiť a trhové stoly ponatierajú. Kedy tak urobia, sme sa nedozvedeli.
O stánky nie je záujem
Peniaze z trhoviska má aj mesto, aj keď v menšej miere. „Vyberá od drobných predajcov medu, bahniatok, čečiny v rohu trhoviska dve eurá za jedno miesto a jeden meter štvorcový na deň. Ročne na tomto poplatku vyberie niekoľko stoviek eur,“ povedal. Na trhu vlastní šesť stánkov.
„Nie je o ne výrazný záujem. Miesta mávame plne obsadené len pred Veľkou nocou, Pamiatkou zosnulých a pred Vianocami. Väčšinou sú to rovnakí prenajímatelia,“ povedal hovorca.
Záujem o žilinské trhovisko je nízky. Nie je riešené po urbanistickej ani architektonickej strane. „Vyrástlo ako samorast. Definované bolo iba pozemkom, na ktorom sa má rozprestierať. Dnes už obyvatelia mesta cítia potrebu riešiť priestor trhoviska. V Žiline dokonca prebiehala architektonická súťaž: Mestský zásah na návrh žilinského trhoviska. Ostalo to zatiaľ len v rovine štúdií, v čom nás susediace štáty predbiehajú a končia návrh realizáciou,“ povedal architekt Juraj Bolček
