Kostol svätého Pavla by mal po rokoch chátrania fasády opäť získať svoju pôvodnú vznešenosť. Bratia kapucíni, ktorí kostol i priľahlé budovy kláštora spravujú, pripravujú kompexnú rekonštrukciu.
ŽILINA. Kostol i priľahlý kláštor sú počas svojej viac ako 250-ročnej histórie hlavnou dominantou Mariánskeho námestia, ktoré je svojím historickým významom pýchou Žiliny.
„Kostol obrátenia svätého Pavla apoštola je poslednou väčšou a významnou akciou jezuitov na území Slovenska pred zrušením ich rehole,“ napísal vo svojej správe akademický maliar Jozef Dorica, ktorý pracuje na rozsiahlom reštaurátorskom výskume fasády kostola. „Komplex má bohatý duchovný, ľudský a kultúrno-historický príbeh, ktorý je významným dedičstvom po predkoch.“
Kostol postavili jezuiti, ktorí prišli do Žiliny v 17. storočí. Doniesli zo sebou relikviu svätého Pavla apoštola. Kostol bol postavený okolo vzácnej relikvie, ktorá je v ňom dodnes uložená.
„Celá rekonštrukcia nie je len o fasáde, ale o Sirotári ako takom,“ hovorí predstavený Kláštora kapucínov Pátra Pia Vladimír Nociar, rehoľným menom brat Krišpín. „Objekt je veľmi zaujímavý tým, že je v strede mesta i preto, že otvára rôzne možnosti využitia.“
„Kapucíni si objednali reštaurátorský výskum, tak ako sme ho k návrhu obnovy predpísali, pretože stav omietok je havarijný. Po reštaurátorskom výskume by mala nasledovať v ďalšom kroku samotná obnova,“ povedal Vladimír Majtán z Krajského pamiatkového úradu v Žiline.
Pôvodná fasáda bola bielo-šedá
„Podľa reštaurátorského výskumu pod súčasnými omietkami, ktoré tu dnes vidíme, sú zachované pôvodné barokové. Farebnosť je úplne iná ako tá, ktorú poznáme. Je to kombinácia tmavosivých a bielych plôch, teda typická baroková jezuitská farebnosť. Na túto farebnosť a vrstvu by sme sa mali vrátiť.“
Všetky plastické články sú veľmi poškodené, všetky rímsy sú preťahané cementovými omietkami, ktoré boli odpadnuté a doplnené veľmi nevhodne a nekvalitne. „Toto všetko sa bude musieť do veľkej miery realizovať nanovo,“ dodáva Vladimír Majtán.
Kapucíni sú rád katolíckej cirkvi, ktorý je otvorený, a takto pristupujú i k opravám objektov, ktoré spravujú. „Trochu sa vynímame zo štruktúr diecézy, ktorá nás usmerňuje iba v pastoračnej práci. Máme vlastnú štruktúru, vlastného predstaveného v Bratislave a v Ríme. Náš prístup je františkánsky, teda otvorený. Takto tu pracujeme už 20 rokov a takto chceme pracovať i na Sirotári.“
Zámerom kapucínov je prepojiť tri rozmery, ktoré objekt kláštora ponúka - spoločenský rozmer, kultúrny a duchovný rozmer. „Duchovný rozmer je to, čo ľuďom ponúkame v kostole či v priestoroch pastoračného centra Fidélio.
Je to miesto, kde sa ľudia stretávajú a duchovne na sebe pracujú.“ Kultúrny rozmer je zrejmý. Sirotár má čo ponúknuť Žiline i v rámci rozvoja turizmu.
Kostol je galériou Cimbalových obrazov
Okrem toho, že je to dominanta mesta, v jeho vnútri sa nachádza unikátna zbierka diel Jána Ignáca Cimbala. „Cimbal je viedenská škola a to, že ho dotiahli do Žiliny, je veľká vec. Pre kostol namaľoval sedem obrazov. Na Slovensku neexistuje zbierka takého významu Cimbalových diel, aká sa zachovala tu v Žiline.“ V kostole je umiestnených päť obrazov a v Považskej galérii je jeden, najvzácnejší - vrcholné dielo Cimbala, Obrátenie svätého Pavla.
„Spoločenský rozmer chceme realizovať v priestore, ktorý sa volá Rajský dvor,“ vysvetľuje brat Krišpín. „Mal by to byť priestor nielen pre veriacich, ktorí chodia do kostola.
Chceme vytvoriť fórum, kde by sa ľudia stretávali a vzájomne sa obohacovali.“ Akési námestíčko na námestí kapucíni plánujú prekryť sklenenou strechou, aby sa tam vytvoril priestor na sedenie. „Chceli by sme prepojil spoločenský život z námestia so Sirotárom a dať tomu aj duchovnú kresťanskú hodnotu. “
Kláštorné jezuitské budovy boli stavané do štvorca preto, aby sa vo vnútri vytvoril priestor, kde by rehoľníci neboli rušení. „Je to priestor pre modlitbu, kde môžeme myšlienku utiahnutia sa ponúknuť i ľuďom zvonka,“ dodáva predstavený kláštora.
Problémom Rajského dvora bola zlá rekonštrukcia strechy, voda zatekala do fasády. Prvým krokom, ktorý už kapucíni v predchádzajúcich rokoch absolvovali, bolo vysušovanie muriva a oprava strechy. „Pod medenou strechou bol zhnitý krov. Minulý režim sa tomu nevenoval. Preto sme najskôr museli opraviť strechu,“ hovorí brat Krišpín.
Opravy si vyžiadali investíciu 90-tisíc eur. Popri oprave strechy mohol na postavenom lešení urobiť Jozef Dorica reštaurátorský výskum. „Prípravné práce sa robia priebežne a priebežne sa do nich musí investovať. Skôr ako sa dostaneme ku samotnej fasáde, musíme urobiť všetko toto ostatné,“ vysvetľuje predstavený kláštora.
Najskôr musia odstrániť vlhkosť
Ďalším krokom v rámci prípravy na opravu fasády je vysušovanie laubní. „Nedá sa opraviť fasádu, keď je zospodu vlhkosť. Opadala by. Keď budeme mať prvých 30-tisíc, začneme. Máme hotový projekt aj presný rozpočet.“
Druhý krok je finančne náročný a nedá sa rozetapovať. „Keď postavíme lešenie, musí sa všetko realizovať až do konca. Bude to trvať minimálne rok.“ Technológie sú zdĺhavé. Po citlivom oškrabaní pôjde špeciálna omietka. „Použitá musí byť vápenno-trassová omietka, ktorá má dobu zrenia 90 dní.
Obnovu fasády by mal robiť reštaurátor Jozef Dorica. „Má veľký cit a vzťah ku kostolu aj k Žiline. Obnovu kultúrnej pamiatky musí realizovať človek s oprávnením,“ dodáva brat Krišpín.
Podľa brata Krišpína múry nemajú hodnotu, nech sú akokoľvek staré. „Hodnotu majú ľudia, ktorí sa spoja na tom, že majú spoločný cieľ. Veriaci či neveriaci. Nemá zmysel opraviť fasádu len na to, aby bola pekná. Keď sa spája živý organizmus, vtedy má zmysel aj pekná fasáda.“
Koľko to bude stáť?
1. etapa - Prípravné práce, projektová dokumentácia, historické, reštaurátorské, architektonické výskumy. Predpokladané náklady: historicko-architektonický prieskum a návrh na reštaurovanie 12-tisíc eur, náklady na lešenia a réžia 4-tisíc eur, dokumentácia a povolenia 5-tisíc eur.
2. etapa - Vysušovanie laubní, odstránenie cementových soklov, úprava povrchu. Predpokladané náklady: ponuka od firmy Sabema, s.r.o., je 28 940,30 eura. Nie je tu zarátaný náter a penetrácia.
3. etapa - Oprava fasády kostola a veží, nové oplechovanie, zábrany proti holubom. Prenájom a montáž a demontáž lešenia na 12 mesiacov - 25-tisíc eur, omietky na 712 metrov štvorcových – dve ponuky v rozmedzí 12 308 eur a 13 289 eur, farba a nátery – dve ponuky – 3 784 eur a 4 877 eur, oplechovanie 6-tisíc eur, tvarová obnova štukových prvkov - práca – 49 500 eur, čistenie, spevňovanie, sanácia muriva, omietky, nátery – cena za prácu sa pohybuje v rozsahu 150 až 200-tisíc eur.
4. etapa - Oprava fasády kláštora, nové oplechovanie, zábrany proti holubom. Prenájom, montáž a demontáž lešenia na 12 mesiacov - 12 500 eur, omietky na 360 metrov štvorcových – dve ponuky na 6 154 eur a 6 644 eur, farba a nátery – dve ponuky – 1 892 a 2 438 eur, tvarová obnova štukových prvkov – práca 20-tisíc eur, čistenie, spevňovanie, sanácia muriva, omietky, nátery – predbežná cena za prácu je okolo 100-tisíc eur.
5. etapa - Oprava fasády v Rajskom dvore, nové oplechovanie, prestrešenie. Táto etapa ešte nie je projektovo dokončená.
6. etapa - Interiér kostola, reštaurovanie oltárov, historický prieskum, obnova malieb. Zbierka obrazov Jána Ignáca Cimbala – päť kusov. Reštaurovanie jedného obrazu sa podľa poškodenia pohybuje v rozmedzí 8 až 20-tisíc eur.
Samostatné projekty
- reštaurovanie sochy sv. Pavla na fasáde Sirotára – 7 500 eur, režijné náklady a materiál – 5 000 eur.
- reštaurovanie krížov na vežiach, očistenie a zlátenie krížov. Reštaurátorské práce – 15-tisíc eur, režijné náklady na lešenie a materiál 6-tisíc eur.
- reštaurovanie kovovej pamätnej tabule na fasáde kláštora. Cena za reštaurátorské práce – dvetisíc eur, režijné náklady a materiál tisíc eur.
- výmena okien na kostole - 21 183 eur.
Autor: Gabriela Kvasnicová
