Žilinčanka Lenka Mičicová eprezentovala Slovensko po celom svete a získala mnohé ocenenia. Ako sama hovorí, lezenie je životný štýl a sú situácie, kedy jej nie je všetko jedno. Aj napriek tomu stráviť deň pod skalami, bojovať v ceste, to je to, čo ju baví.
Mohli by ste nám priblížiť šport, ktorému sa venujete?
- Lezenie, hoci definované ako šport, je vcelku prirodzená schopnosť človeka, ktorú ľudia od nepamäti využívali pri rôznych aktivitách. Avšak dnešný homo sapiens akoby už na to zabudol. Samozrejme, nie je to zas také jednoduché a lezenie, horolezectvo, skalolezectvo, alebo ako to už nazvete, je vcelku náročná športová aktivita. Ľudia si lezenie spájajú v prvom rade so zasneženými kopcami, tatranskými vrcholmi. Ale i lezenie sa svojou evolúciou vyprofilovalo a v súčasnosti už môžeme hovoriť o disciplínach. Na priblíženie by som to v skratke rozdelila do troch kategórií: Vysokohorské lezenie – napr. Himaláje, či Alpy, Stredné hory napríklad Tatry, Športové lezenie - skalolezectvo. Konkrétne tejto lezeckej disciplíne sa venujem ja. Tu by sme mohli zaradiť i pretekárske lezenie.
Aké boli vaše začiatky?
- V našej rodine nikto vrcholovo nešportoval. Hoci k športu nás otec viedol. Či už lyže, alebo turistika. Každú zimu som trávila na lyžiarskych svahoch, neskôr som sa zľahka venovala atletike. S rodičmi sme chodievali často do Vysokých Tatier na letné dovolenky. Viem, že už tam ma fascinovali tatranské žulové steny a štrnganie karabín. K samotnému lezeniu som privoňala oveľa neskôr. Začiatky boli dosť priekopnícke, výstroj strohá, umelé steny nefungovali, ale bola to zábava.
Aké máte ocenenia a aké krajiny ste navštívili?
- Som niekoľkonásobná majsterka Slovenska v lezení na obtiažnosť (znamená v lezení s lanom), majsterka Slovenska v boulderingu (čo je ďalšia pretekárska disciplína v lezení, skôr silová). Cením si prvenstvo na kvalitne obsadených pretekoch v Krakove, piate miesto na medzinárodných pretekoch v Číne. No a mám niekoľko prvenstiev zo ženských skalných výstupov, to znamená, že mám vylezené najťažšie skalné cesty na Slovensku a v Čechách. Za lezením cestujem najčastejšie do Slovinska, Talianska, Sardínia, Chorvátska. Podarilo sa mi navštíviť Čínu, Tibet.
Aký je predpoklad pre dobrého lezca. Čím by mal nevyhnutne disponovať?
- Je dobré, ak človek disponuje s nejakými prirodzenými pohybovými vlastnosťami. Veľmi dobrí lezci sú napríklad bývalí gymnasti, ale to je asi základ pre mnoho ďalších športových disciplín. Ak človek nie je naozaj mimoriadny talent, tak je to hlavne o tvrdom tréningu, disciplíne a drine. Takže disponovať musí predovšetkým húževnatosťou a pevnou vôľou.
Je o vás známe, že radi leziete v teréne. Aké techniky preferujete?
- Venujem sa skalnému lezeniu, slangovo nás volajú skalkári. To znamená, že lezecká cesta sa vyznačuje ani nie tak výškou, ale náročnosťou terénu. Práve kvôli tejto extrémnej náročnosti sú športové línie už predpripravené pre lezcov, ktorí môžu celú energiu využiť v danej ceste a nemusia sa zaoberať napríklad zakladaním istení do cesty. Dnešný trend športových lezcov je jednoznačne v previsnutých stenách, čo mne osobne veľmi vyhovuje a leziem tam najradšej.
Pri lezení sa hovorí o stupňoch lezenia – o náročnosti ciest. Aký je systém hodnotenia?
- Stupnica športového lezenia je klasifikovaná v stupnici 1 až 11. (medzistupne +,-,/ ) Ak si predstavíte náročnejší chodník napríklad v Tatrách, môže sa zaradiť do stupnice 2. Trojkové terény sú už skalné cesty. U obtiažnosti 5 už hovoríme o ozajstnom lezení, kde je už náročnosť výstupu vyššia a ľudia v cestách bojujú. U obtiažnostného stupňa 10 ide o náročné skalné výstupy, kde je potrebný už systematický tréningový prístup a prelezy týchto stupňov nie sú bežné. Klasifikáciu cesty udá autor danej skalnej cesty a následní pre-lezci danú stupnicu potvrdia, prípadne upravia.
Lezci, ale aj iní športovci, hovoria o rešpekte, nie o strachu. Ako je to s vami? A akú úlohu pri vašom výkone zohráva adrenalín?
- Strach, rešpekt, ako to nazvať? Samozrejme, že mám prirodzený rešpekt. Keď som nalezená v ceste, posledné zapnuté istenie hlboko podo mnou a viem, že poletím. Nie je mi všetko jedno. Strach. Na jednej strane prirodzený pomocník. Na strane druhej veľmi limitujúci faktor, ktorý vám bráni podať výkon na 100%. Ale je to šport, kde psychika zohráva dôležitú úlohu, takže treba na tom pracovať. Vo veľa prípadoch vám ale práve strach nedovolí spadnúť, dáte do toho jednoducho všetko.
Aký úspech si najviac vážite? Ktorá skala vám ostala, ako sa povie, v srdci?
- Medzi neskutočné zážitky patrí určite moja prvá cesta v obtiažnosti 10, ktorú som vyliezla v slovinskej oblasti Misa Pec. Zo slovenských výstupov si cením prelez cesty Panter v lezeckej oblasti Višňové pri Žiline, ktorá sa radí i do najťažších slovenských skalných prelezov vôbec. Cesta má obtiažnosť 10+ a vytrápila nejedného stropomila. Ale i veľa iných skalných ciest, ktoré ma v danom období výkonnostne posunuli.
Viem o vás, že pracujete, neživí vás šport. Ako vyzerá váš tréning, keď ste zaneprázdnená inými povinnosťami?
- Pracujem ako manažér v súkromnej firme, kde je maximálne nasadenie. Skĺbiť to je skoro nemožné. V práci nemám žiadne úľavy, takže môj tréning môžem absolvovať po práci, čo bývajú neskoré večery. Bolo by super mať viac času a energie, ktorú by som mohla vložiť do športu. Ale žijeme na Slovensku, takže dosť snívania a vráťme sa do reality.
Aký máte názor na „lezecké podhubie“ na Slovensku? Je zrejmé, že niektoré športy sú na Slovensku menej podporované, ak vôbec. Môžete porovnať Slovensko a svet?
- Táto téma by bola na dlhú debatu. Nanešťastie by i tak nikam neviedla. Je to o financiách, ktoré na nič nie sú. Ťažko mi porovnávať so svetom, žijem na Slovensku, takže vychádzam z osobných skúseností. Viem, že tu máme veľa ďaľších kvalitných športovcov, ktorí vrcholovo trénujú a dosahujú výborné výsledky len vďaka svojej zanietenosti a vášni. Dotujú sa v podstate sami. Čo sa týka lezenia, je to rovnaké. Sponzorstvo je v rámci nejakého lezeckého vybavenia. Lezenie má svoju lezeckú asociáciu JAMES, ktorá „dotuje“ športovú reprezentáciu. Hovoríme tu však o sume, ktorá by športovcovi nestačila ani na mesiac kvalitnej prípravy.
Na skalách máte slobodu, ste v prírode a určite si ten pocit vychutnávate...
- Lezenie nie je len o samotnom výkone, je to životný štýl. Všetko tomu prispôsobujete, prácu, voľný čas, rodinu, priateľov. Ale podobné fungovanie je i v iných disciplínach, keď niečo robíte naplno. Či je to tanec, alebo jazdenie na koni, ...
Čo je pre vás voľný čas? Ako ho vypĺňate?
- Voľný čas v podstate nemám žiaden. Zatiaľ ho vypĺňa práca a moja vášeň, ktorou je lezenie. Relax pre mňa znamená deň bez plánovania. Rada behám v lese, dobíja ma to. Keď mám voľnú chvíľku, rada sa stavím na dobrú kávu, alebo sa len tak motám doma po byte. Super relax posedieť s priateľmi pri pohári dobrého vína. Takýchto dní je málo a nesmierne si ich užívam.
