ŽILINA. Kvôli prilbám a chýbajúcim značkám sú neidentifikovateľní. Pri stretoch s poľovníkmi alebo ochranármi často padajú tvrdé slová i vyhrážky. Jazdia v lesoch aj národných parkoch a často na prostriedkoch v zlom technickom stave. Štvorkolky a terénne motocykle spôsobujú erózie pôdy, hluk, plašenie lesnej zveri či ničenie rastlinstva. Pre niekoho sú títo jazdci ničiteľmi životného prostredia. Pre iných vyznávači adrenalínu.
Problematické oblasti sú Malá Fatra, Súľovské vrchy, Javorníky smerom na Kysuce. A Kysuce samotné, rozpráva Peter Marčulinec, vedúci Obvodnej poľovníckej kancelárie Žilina.
„Čo je normálne na tom, keď na hrebeni Martinských holí pri prechádzke na dvoch kilometroch, niekoľkokrát okolo vás prejde motocyklista na neoznačenej motorke či štvorkolke?“ pýta sa.
Poľovníci vnímajú hlavne škody na živej prírode, na životnom prostredí. „My už pohyb týchto prostriedkov v lese staviame minimálne na úroveň pytliactva, ak nie do horšej roviny,“ hovorí Peter Marčulinec.
„Niekto povie – no tak trochu hluku! Ale hluk je len jedna stránka veci. Ak po chodníku, ktorý roky užívajú ľudia, prejdú štyri soboty po sebe tri motocykle, už nie je chodník chodníkom. Prvé dva-tri dažde spôsobia, že sa načne vrchná vrstva zeme. Nastane erózia, voda začne odmývať narušenú zeminu. Toto si málokto uvedomí.“
Podnety nepomôžu
Členovia poľovníckej stráže môžu jazdcov zastavovať, kontrolovať a podať podnet. „To aj robíme. Akurát, že sám poľovník, prípadne aj dvaja, neurobia nič. Ak sú jazdci dvaja – traja, tak vám buď ujdú, alebo sú arogantní. Alebo sa vyhrážajú fyzickými útokmi. S tým nemajú problém A nie sú identifikovateľní. Za minulý rok bolo podnetov veľa.“
Pritom poľovníci majú oporu v zákone o lesoch, zákone o poľovníctve a v zákone o cestnej premávke. Vedúci kancelárie hovorí, že poľovníci ešte stále nevyužili všetky dostupné prostriedky.
„Pred 15 rokmi sme začali robiť veľké podujatie, zapojila sa aj polícia. Vieme, kde sú najintenzívnejšie pohyby. Vymyslíme akciu, ideme tam a obsadíme dotyčné lokality. Darí sa nám veľmi účinne zachytiť týchto jazdcov. Medzi nimi sa to rozchýri a účinok je veľmi pozitívny. To je jediný spôsob,“ vysvetľuje Peter Marčulinec.
Jazdy sú aj v národnom parku
Michal Babnič je vedúci strážcov prírody v Národnom parku Malá Fatra. „Tento jav nie je vMalej Fatre natoľko vypuklý, možno aj kvôli terénu. Nie je taký prístupný ako inde. Ale určite sa s porušovaním vjazdu stretávame. Niekedy sa motorkári dostanú až na hrebeň. To je už problém aj náš, aj turistov,“ hovorí.
Strážcovia prírody v Malej Fatre môžu jazdcov zadržať, na určitý čas im obmedziť slobodu, či prehľadať motorové vozidlo. Pri väčších akciách spolupracujú s políciou. Pretože jazdenie v pásme od druhého stupňa ochrany prírody vyššie je posudzované ako trestný čin.
Motorkári sa vyhovárajú
„Motorkári hovoria, že nevedeli, kde sú, vyhovárajú sa na iných – druhý tam bol tiež, prečo ste aj jeho nechytili. Alebo nekomunikujú vôbec. Je ťažké riešiť tieto veci,“ hovorí Michal Babnič, aké sú najčastejšie reakcie zadržaných jazdcov.
Dodáva, že veľa motorkárov a štvorkolkárov sú obyvatelia blízkych obcí. Poznajú terén, niekedy robia aj sprievodné akcie pre zahraničných turistov.
„Aktívnejší by mali byť aj miestni občania. Od nich dostávame sťažnosti na takéto jazdy. Keď ich ale oslovíme, už nie sú veľmi ochotní nám pomôcť, usmerniť nás. Dajú nám vedieť o probléme, ale riešiť ho už musíme sami.“
Problémy sú v dolinách
Najproblémovejšie oblasti v Malej Fatre sú najbližšie doliny smerom k Žiline.
„Profesionálni strážcovia a polícia kontrolujú vytypované lokality. Niekedy ale zohrajú svoju úlohu nepredvídateľné okolnosti a nie vždy má akcia úspech. Napriek tomu sa kontroly - či už polície, alebo strážcov prírody, zintenzívnili, “ povedal vedúci strážcov.
Za brzdu v boji s motorkármi považuje najmä nedostatočné technické a personálne vybavenie.
