ŽILINA. Divadelný klub združuje mladých ľudí so záujmom o divadlo, výtvarné umenie, hudbu, pantomímu, umelecký prednes a tanec. „V Žiline sa zorganizovali divadelné dielne, ktoré trvali týždeň. Ľudia chceli robiť divadlo, tak sme sa rozhodli, že budeme pokračovať ďalej,“ hovorí Jozef Abafi, zakladateľ divadelného klubu a režisér.
Začínali s improvizáciami
Názov vznikol jednoducho. „Pretože nás bolo ako maku a makovice sme mali plné nápadov, tak sme dali názov Makovice,“ hovorí. Okrem toho sa stretávali v Makovickom dome, takže dôvodov na názov bolo hneď niekoľko.
Začali robiť improvizácie pre mladých ľudí, ktorí dostanú nejakú tému. Tému spracovali a zahrali.
„Účinkujúci musí mať herecký základ, prehľad, pohybové a hudobné nadanie. Pri improvizácii je ale najpodstatnejšia fantázia,“ hovorí.
Získali divadelné ocenenia
Klub sa venuje aj vážnejším inscenáciám, ako Človek putujúci alebo Krížová cesta. Makovice vyhrali niekoľko divadelných ocenení ako aj prehliadok. V divadelnom klube začínalo veľa známych ľudí. Mnohí sa venujú divadlu profesionálne. Sú to dramaturgovia, režiséri, herci.
„Máme bývalého člena Eduarda Majera, ktorý funguje v Paríži. V Austrálii žije Marián Halas, ktorý tiež začínal u nás a venuje sa divadlu na profesionálnej úrovni,“ spomína Jozef Abafi. Tri tvorivé tvory – humoristi, ktorí tiež začínali v klube Makovice, sú dnes veľmi obľúbení.
Vychádzajú z histórie
Za 19 rokov sa v klube vystriedalo 400 ľudí. Venujú sa množstvu aktivít. Ich predstavenia často vychádzajú z histórie. Najmä prestavenia v katakombách o zemetrasení, o poprave Barbore Mikundovej, poprave mestského sluhu, morových epidémiách a iné. Režisér Jozef Abafi si podrobne témy naštuduje a potom aplikuje do divadelných predstavení. „Robili sme Krížovú cestu. Bolo dôležité si naštudovať fakty. Spracoval som tému z iného pohľadu. Pohľadu porušenia práva,“ hovorí.
O predstavenia je veľký záujem aj napriek tomu, že je v katakombách zima a možno nie najpohodlnejšie.
Súbor je špecifický tým, že herci sa neučia žiadnu teóriu, herec je „hodený“ do praxe. „Snažím sa na každého herca ušiť úlohu. Viem, akí ľudia v súbore sú a rovno ich do aktivít zapájam,“ hovorí. Všetko si robia sami. Od kostýmov, hudby až po kulisy. „Máme výtvarne nadaných členov, ktorí sa tešia, keď dostanú nejaké zadanie."
Boli aj v Taliansku
So súborom boli aj v zahraničí. „Chodili sme každý rok do Talianska na celé leto. Hrali sme na uliciach Benátok ale aj v Alpách. Išlo o bábkové divadlo. Aj preto som sa naučil po taliansky,“ hovorí. Diváci často reagujú.
„Po predstavení prišiel za mnou divák a hovoril mi o histórii Žiliny. Netušil som, že sa na námestí prepadol autobus, alebo, že ako malí sa chodili do katakomb hrávať. Takže dozviete sa veľa,“ hovorí. Divadlo je o komunikácii, o energii, čo je cieľom aj klubu Makovice. Rozdávajú ľuďom radosť, vtiahnu ich do deja. A tým sú výnimoční.
