Cena Zväzu autorov a interpretov nie je umelo vytvorená, sú za ňou odborníci z brandže, hudobní kritici. Je to prejav uznania tých najkompetentnejších...
- Pre mňa je to zázrak a celé je to viac ako som si vedela predstaviť. Ani nemám pocit, že by som za to mohla. Moja vďaka patrí ľuďom, ktorí chodia na koncerty, ktorí nás podporujú, mojej kapele, nášmu manažérovi.
Keď sme pri manažérovi. Vraj ste si Jožka Šeba vybrali preto, že sa vám páči, ako vedie Janu Kirschner.
- Áno. Janka sa mi páčila vždy a páčilo sa mi, že nešli veľmi komerčne ale jednoducho, a tak pekne. Preto som oslovila práve Jožka.
Ako sa vám s ním spolupracuje? Rozdiel jeho naturelu a vášho je dosť zrejmý.
- Dobre. Mám pred ním rešpekt, veľa toho už dokázal, má skúsenosti. Je s ním dobrá spolupráca aj po ľudskej stránke. Sme rozdielne povahy ale rozumieme si. Má na isté veci nadhľad, povie, čo si myslí, nepretvaruje sa. Má veľké srdce, je s ním dobre. Platí to i pre celú kapelu. Nerobíme nič nasilu, ale zo srdca.
Keď máte porovnať svoje dva albumy, ako by ste ich vy sama charakterizovali? A čo tretí, kedy ho plánujete vydať?
- Každý je v niečom iný. Oba ich vnímam veľmi pozitívne, oba mi urobili radosť, vážim si ich. Druhý album sa nahrával naživo. Na prvom boli pozvaní hudobníci. Druhý je folkovo-bluesový, prvý bol viac rockový. Na koncertoch už hrávame piesne aj z pripravovaného albumu. Vyjsť by mal na jeseň.
Tie najgeniálnejšie veci sú vo svojej podstate jednoduché. I vaša hudobná výpoveď je jednoduchá a geniálna zároveň, a tiež veľmi úprimná. Tým si otvárate dvere do rádií, ale hlavne k poslucháčom.
- Ide to takto prirodzene zo mňa, že skladám jednoduché pesničky, nijak špeciálne som sa neštylizovala. Vždy, keď niečo zažijem, či je to pozitívne alebo negatívne, tak inšpirácia sama za mnou príde. Moje zážitky, skúsenosti, pohľady na seba samú i na život, to všetko ma ovplyvňuje.
Vyštudovali ste divadelný odbor na Akadémii umení v Banskej Bystrici, dnes hráte v Radošinskom naivnom divadle. Cítite sa byť viac herečka alebo hudobníčka?
- To bola skôr náhoda. Pôvodne som sa hlásila na architektúru, a tam ma nezobrali. Tak som to skúsila na herectve a vyšlo to. Nemyslím si, že by som mala talent na herectvo, ono si ma to vždy akosi samo našlo. Išla som skúsiť konkurz do RND a vybrali si ma.
Dovolím si oponovať. Stanislav Štepka má nos na hviezdy, už ich objavil dosť a nároky má vysoké. Podobne ako Jozef Šebo nerobí manažéra hocikomu.
- Myslím si, že som mala šťastie a bola som v správny čas na správnom mieste. Chceli po mne, aby som aj zaspievala, a tak som si zobrala so sebou gitaru. Zaspievala som a pán Štepka ma zobral. Veľmi ma to teší. Radošinské naivné divadlo je moje najobľúbenejšie.
Je držiteľkou výročnej ceny Zväzu autorov a interpretov populárnej hudby za rok 3013, čo je slovenská obdoba Grammy. Objavom roka sa stala aj v hlasovaní poslucháčov a jej druhé CD ocenila ZAI ako Album roka 2013.
Ako sa vám spolupracuje so Stanislavom Štepkom?
- Výborne. Je zaujímavé práve to, že je taká veľká osobnosť a zostáva skromný. Keď s ním spolupracujem, cítim pokoj.
Prvýkrát ste na seba upozornili na Gospelom festivale, keď ste vyhrali so svojou skladbou Nádherný Svätý. Niet pochýb o tom, že ste veriaca. Čo vám dáva viera?
- Mne dáva hlavne veľkú radosť. Ona si našla mňa a ja som si našla lásku k nej. Rovnako blízke je mi tvoriť pesničky o láske i pesničky o Pánu Bohu, lebo som veriaca. Čo sa týka hudby, viem, že je to dar. Nie je to niečo, čo by som sa sama naučila. To, že sa môžem hudbe venovať profesionálne, že mám kapelu, ktorá je profesionálna, to všetko vnímam ako dar.
Ste aj gitarový samouk?
- Ešte počas vysokej školy mi kamarát ukázal nejaké akordy. Potom som sa na jeden rok prihlásila na gitaru do zušky, ale veľmi mi to nešlo. Nemala som trpezlivosť, a ani učiteľ so mnou. Teraz ma doučuje gitarista z kapely Maťko Zajko.
Vaše piesne sú silné textami. Nebáli ste sa, že kapela slová potlačí?
- Nie sú to hluční hudobníci, vedia vystihnúť atmosféru pesničky a nesnažia sa „prekričať“ ma. Naopak, veľmi sa teším, že mám kapelu, lebo ma to ťahá a podporuje. Mávam aj malé komornejšie koncerty, kde hrám len sama na gitare.
Z vašich piesní cítiť, že pre vás rodina veľmi veľa znamená. Plánujete už i tú svoju?
- Vek by bol. Moja sestra mala 21, keď si zakladala rodinu a ja som už staršia. Ale to musí človek cítiť, že už je ten správny čas. Hádam to príde. Keď to príde, rodina bude dôležitejšia ako kariéra.
Autor: Gabriela Kvasnicová
