PREDMIER. Jozef Ignác Bajza bol autor prvého slovenského románu René mládenca príhody a skúsenosti. Štyridsaťjeden rokov je kapelníkom dychovej hudby Predmieranka v Predmieri Anton Bajza, prasynovec. Samotná kapela funguje nepretržite už 106 rokov.
Hrajú vyše sto rokov
„Od roku 1906 ani raz nebola prerušená existencia dychovky. Či cez vojnu, či po vojne, stále hráme, stále dychovka funguje. Ešte otec mi hovoril, že keď v roku 1945 prišli Rusi, tak im hrali ruskú hymnu. Ja dodnes neviem, ako sa ju naučili,“ zaspomínal si Anton Bajza.
Dychovej hudbe sa venuje od roku 1958. „Učil ma otec, brat hral na klarinete, ja na krídlovke. Potom som hrával v učilišti, a neskôr v 60-členom orchestri v Považskej Bystrici. Ten sa neskôr rozpadol.“ Od roku 1960 začať hrať v dychovke v Predmieri so staršími. „Dnes je len jeden člen, ktorý je starší ako ja. Má 80 rokov. Všetci ostatní sú mladší.“
„V Predmierčanke pôsobím od roku 1969. V miestnom hudobnom krúžku sme sa začali učiť hrať pod vedením vtedajšieho kapelníka Jozefa Bajzu. Otca dnešného kapelníka. Od roku 1971 hrám stabilne,“ povedal Milan Taška. Vyštudoval hru na trombóne, ale najdlhšie hral na bicích. Keď pred vyše dvoma rokmi zomrel tubista, prešiel na tubu. Hrá na nej dodnes.
S kapelou hrával aj slávny konštruktér motocykla Babeta Gustáv Ulický, ktorý zomrel tento rok. „Bol to vynikajúci klarinetista a výborný človek,“ pochválil Anton Bajza.
Jeden spevák je cudzinec
Dychovku tvorí 20 muzikantov a štyria speváci. Medzinárodný rozmer kapele dodáva jeden zo spevákov. „Je Čech, spieva dobre, ale len po česky. Slovenčinu nevie dobre vyslovovať. Má pekný hlasový rozsah, tri oktávy zaspieva bez problémov. Nikdy nepovie pri speve, že nevie alebo nemôže. Je to strýko nášho basistu,“ zasmial sa Anton Bajza.
Majú vlastné piesne
Dychovka skúša raz do týždňa, vždy v piatok, v malej skúšobni priamo v obci. Je zložená z týchto nástrojov – 4 krídlovky, 2 trúbky, 4 klarinety, 3 tenory, 3 es trúbky, 1 trombón, 1 bas, 2 bicie. Všetci členovia sú domáci.
Kapela má aj dve vlastné piesne. „Predmierska kapela, to je polka a V predmierskych dolinách, valčík. O aranžmány sa stará výborný muzikant Karol Miškovský.“
Nie na každej skladbe sa muzikanti zhodnú. „Keď je skladba ťažšia, je problém to zahrať. Keď je skladba ľahká, tak sa kapele nepáči. Že vraj to zahrá každý,“ dodáva kapelník.
Pôjdu do zahraničia
Predmieranka už hrala v celom Žilinskom okrese. Tohto roku pôjdu prvý raz do zahraničia, do Poľska. „Pripravili sme 32 skladieb, to je tak na hodinu hrania. Nevieme dopredu, čo sa bude Poliakom páčiť. Majú veľa dychoviek, ale väčšina z nich je na americký štýl. To znamená, že majú veľa saxofónov a pozónov. Na Slovensku je v dychovkách málo saxofónov.“
Úspechom bolo vydržať
Za najväčší úspech Predmieranky považuje Anton Bajza to, že sa držia celé tie roky. Na svoj chod dostávajú ročný príspevok 400 eur od obecného úradu, všetko ostatné si hradia sami. „Nejaké peniaze zarobíme na pohreboch alebo na fašiangoch.“ Nástroje si kupujú aj opravujú sami.
„Vtipných príbehov v takomto kolektíve je viac. Najviac si spomínam na príbehy našich starších, už nebohých predchodcov, ktorí jazdili hrať na zábavy do širokého okolia - na bicykloch alebo peši,“ hovorí Milan Taška.
Dodáva, že hudba dokáže priniesť radosť, vie utešiť, pohladiť srdce. „Ale sú aj smutné okamihy. Pohreby ľudí, ktorí s nami hrávali 50 i viac rokov.“
