Článok pokračuje pod video reklamou
ŽILINA. Určite ste to zažili. Neznámy človek, muž či žena, prišiel k vášmu stolu. Položil naň drobný predmet s cenovkou a odišiel. Spolu s tým nechal na stole papierik s textom, že je sluchovo postihnutý. Po chvíli sa vrátil.
Či ste ponúkanú vecičku kúpili alebo nie, práve ste stretli „hluchonemého“ predávajúceho.
Názory sú rôzne
Zaujímavé názory sa objavili v našej ankete na facebooku. Pýtali sme sa, čo si o takýchto predajcoch myslíte, aké skúsenosti s nimi máte a či sú podľa vás naozaj zdravotne postihnutí.
„Niekedy som si niečo kúpila, ale potom už nie. Načo budem mať doma toľko porcelánových sloníkov? Je mi ich potom ľúto, keď vezmú ten tovar zo stola znova preč a cítim sa hrozne. Ale naozaj nechcem mať doma takú zbierku,“ vyjadrila sa Eliška.
„Nie som si istá, či sú skutočne postihnutí. Povedala by som, že to je tak 50:50. Nájdu sa aj medzi ľuďmi takí hajzlíci bez postihnutia, ktorí nás takto, s prepáčením, odr....jú. Moja mamina mala raz taký zážitok. Prišli, dali tovar, zobrali tovar a potom ich videla pred reštauráciou telefonovať a normálne rozprávať.“
Svoj názor pripojila aj Svetlana. „Stalo sa mi to asi dvakrát, ale neprispela som. Nechcem, aby to vyznelo zle, ale prispievam len na akcie tipu Deň narcisov, Biela pastelka a podobne.“
Do ankety prispela i Lucia. „Myslím, že je na prevádzkovateľoch podnikov, či takéto obťažovanie ich zákazníkov trpia. Ja by som to považovala za citové vydieranie. Aj podomový predaj by som zakázala. Čo si človek chce kúpiť, si sám vyhľadá. A podporiť ich finančne je iste možné aj inak, napríklad na diaľku. Únia združujúca ľudí s takýmto postihnutím existuje.“
Robia to účelovo?
O vyjadrenie sme požiadali aj niektoré organizácie a inštitúcie.
„My sa za to osobne hanbíme, keď sedíme niekde v reštaurácii a takíto ľudia tam prídu,“ hovorí Jaroslav Smatana, tajomník Krajského centra nepočujúcich v Žiline.
S predajcami sa už niekoľko- krát stretol. „Podľa toho, čo viem, ide o organizovanú skupinu. Jeden z nich je zrejme šéf. Obvykle je ten človek zdravotne, môže byť aj sluchovo postihnutý. No nemusí byť a má pod sebou skupinu ľudí,“ povedal tajomník.
„Tých pošle do väčších miest, kde roznášajú svoje hračky, dekoračné veci. Peniaze za ich predaj idú šéfovi, ktorý ich prerozdelí svojim ľuďom.“
Hovorí, že často to ani nie sú Slováci. Smatana k tomu dodáva: „Keď ich stretnem, pýtam sa. Nie ste sluchovo postihnutí. Čo teda odo mňa chcete. Oni sa obrátia a odídu. Po slovensky spravidla nevedia, často stretávam Poliakov. Už som zažil aj takých, ktorí boli počujúci, ale tvrdili, že nepočujú.“
Tajomník niekedy využije znalosť znakovej reči. Vtedy sa ukáže, s kým má do činenia. „Opýtal som sa takýchto ľudí v znakovej reči a tí mi odpovedali, že čo chcem.“
Je ťažké ich vystopovať
„Kedysi to robili aj niektorí Slováci, tak 15 rokov dozadu. Dnes už nie. Hlavne, odkedy sme v Únii,“ spomína Jaroslav Smatana.
Vníma negatívnu publicitu, ktorú predajcovia skutočne sluchovo postihnutým ľuďom robia. Jednoznačne však odmieta, že by takéto veci robil niekto zo žilinského klubu.
Doteraz však neriešili ani jeden prípad predajcov cez políciu. Najmä preto, lebo ich je ťažko vystopovať. „Presúvajú sa. Raz som jedného stretol v Žiline, potom zas o rok. Povedal mi, že bol v Ružomberku. V meste sa zdržia tak dva alebo tri dni.“
Oznámenia neevidujú
Žilinský policajný hovorca Radko Moravčík povedal, že policajti dodnes neevidujú ani jedno oznámenie na hluchonemých predajcov.
Dodal, že v prípade podozrenia z protiprávneho konania môžu občania podať oznámenie na ktoromkoľvek útvare policajného zboru, alebo telefonicky.
