Nedávno bolo na zimnej olympiáde predstavené freestylové lyžovanie – je to voľný štýl lyžovania s využitím moderných akrobatických prvkov. Tento šport nie je na Slovensku veľmi známy. Možno práve zimná olympiáda a aj naša reprezentácia tento fakt zmení. Zuzana Stromková z Liptovského Mikuláša sa venuje freestylovému lyžovaniu už osem rokov a má za sebou viaceré úspechy.
Boli ste ako prvá slovenská reprezentantka na zimných olympijských hrách v disciplíne slopestyle. Aký je to pocit, čo to pre vás znamená?
- Na olympiádu som sa pripravovala od roku 2013 absolvovaním pretekov Svetového pohára. Mala so veľkú radosť z toho, že som splnila kritéria na taký veľký závod ako je olympiáda. Bolo pre mňa cťou, že som mohla v Soči reprezentovať Slovensko. A ešte viac ma potešilo, že som mohla v histórii nášho športu vystúpiť na štart ako prvá.
Ľudia sledujú olympiádu, výkony športovcov. Veľa sa hovorí aj o zákulisí tejto športovej udalosti. Mohli by ste ho trošku priblížiť?
- Bývali sme v olympijskej dedine Rosa Kuthor. Dedina bola v blízkosti zjazdoviek a tratí. Spolu s akrobatickými lyžiarmi tu boli ubytovaní aj lyžiari alpských disciplín, bobisti a sánkari. Ubytovaní sme boli v apartmánoch, kde boli dve spálne a jedna spoločenská miestnosť. V menšej spálni sme bývali dve. S ubytovaním som bola spokojná, aj keď tam bolo pár menších nedostatkov, ktoré organizátori postupne odstraňovali. Mne to neprekážalo, cítila som sa dobre. Aj tak som veľa času trávila mimo izby. V dedine sme mali rôzne obchody, poštu, bar. Stravovali sme sa v jedálni, ktorá bola spoločná pre celú našu olympijskú dedinu. Jedlo bolo vynikajúce a mohli sme si vybrať z rôznych kuchýň sveta.
Aký bol denný program, bol čas na relax? Mali ste čas pozrieť si aj iné disciplíny?
- Na miesto sme pricestovali pár dní pred otváracím ceremoniálom, vtedy ešte nemal súťaž skoro nikto, prebiehali väčšinou tréningy. My sme s tréningami začínali tiež, preto som nemala veľa času na pozretie iných športov. Stihla som sa pozrieť aspoň na moguls, snowbording slopestyle, snowbording na U- rampe a bobistov.
O olympiáde v Soči sa hovorilo ako o jednej z najviac pripravených. Viem, že to nemáte s čím porovnať, ale predsa len, aké boli športoviská, aký je váš názor na organizáciu?
- Športoviská a štadióny mali vystavané krásne. Rusi majú aj jedny z najkrajších hôr, aké som kedy videla. Kaukaz je naozaj majestátny. Všetko, čo sa týkalo olympiády, bolo nové. Vrátane hotelov, olympijských dedín, štadiónov, infraštruktúry, ale aj autobusov a vlakových súprav, ktoré fungovali ako kyvadlová doprava.
Na zimnej olympiáde bolo množstvo dobrovoľníkov z Ruska. Čo hovoríte na Rusov?
- Rusi sú veľmi milí a snažili sa vždy ochotne poradiť a pomôcť. Avšak tým, že anglicky hovorilo len veľmi malé percento dobrovoľníkov, z ktorých väčšina nebola lokálna, ale boli z rôznych kútov Ruska, niekedy nastával obrovský chaos. Po položení akejkoľvek otázky v angličtine sme ako odpoveď dostali väčšinou dve frázy: prvá – pokiaľ nevie a snaží sa to dopátrať od ostatných, ktorí nevedia tiež nič – WAIT A MINUTE a ďalšia po ochotnom poradení – o ktorom ani oni sami nevedia, či je správne – GOOD LUCK.
Je zážitok zo ZOH, na ktorý naozaj nezabudnete? Zaujal vás niektorý zo športovcov? S niekým ste sa zoznámili?
- Určite mi v pamäti zostane otvárací ceremoniál, stretnutie s Vanesou Mae či Brunom Banani. Počas olympiády sa prehĺbilo moje priateľstvo s členmi švajčiarskej reprezentácie slopestyle ski, s ktorými som trávila dosť času.
Ste z Liptovského Mikuláša, teda z prostredia hôr. Ako vás toto ovplyvnilo?
- Bez hôr by som asi nemohla existovať. Je to môj domov a vždy bude... Vždy sa do nich rada vraciam, či v zime za lyžovaním, alebo v lete za turistikou. Keď trávim dlhšiu dobu v prostredí, kde hory nemám, cnie sa mi za nimi.
Môžeme sa trošku vrátiť k vaším začiatkom. Prečo práve tento šport - ako to začalo? Máte nejaké vzory, alebo je niekto konkrétny, kto vás ovplyvnil tak, že ste si povedali, tak tomuto sa chcem venovať?
- Freestyle som začala jazdiť v Jasnej s mojim starším bratom, ktorý ma prvýkrát zobral do snowparku. Keďže na Slovensku v tej dobe nebolo veľa freeskierov, často sa mi stávalo, že som jazdila iba so snoubordistami. V mojich začiatkoch, pred ôsmimi rokmi, freestyle lyže nebolo bežne dostať v obchodoch, takže som v parku jazdila na obyčajných carvingových lyžiach.
Ako prebieha vaša príprava? Trénujete asi aj mimo Slovenska.
- Tento rok som väčšinu času strávila mimo Slovenska, musela som veľa cestovať za pretekmi, keďže u nás nebol sneh. Inak by to ani nešlo. Túto sezónu som za snehom cestovala na Nový Zéland, do Rakúska, Švajčiarska, Ameriky, Ruska a Talianska. Je náročné trénovať u nás, keď na to nemáme vhodné podmienky a bohužiaľ ani snowparky na svetovej úrovni. V lete trénujem skoky s dopadom do vody, dá sa tým dobre nacvičiť orientácia vo vzduchu. Okrem toho mám rada aj iné športy a robím jednoducho to, čo ma baví. Chodím behať, plávať, skejtovať, bicyklovať, jazdím na longboarde a kolieskových korčuliach, rada si zájdem na horskú túru .....
Je známe, že na Slovensku sa preferuje najmä futbal a hokej. Niektoré športy musia bojovať o svoju priazeň. Ako to vidíte s freestylovým lyžovaním. Čo sa zmenilo oproti minulosti?
- Pred olympiádou o našom športe na Slovensku nikto nič nevedel. Je dobré, že mu olympijská medializácia pomohla, ale stále veľa ľudí nevie, čo slopestyle v skutočnosti je. Masmédiá stále nevenujú dostatočnú pozornosť tomuto športu a nepodávajú kompetentné správy. Moji blízki a priatelia sledovali priamy prenos kvalifikácie slopestyle z OH z českej televízie, pretože slovenské televízne spoločnosti našu disciplínu ignorovali a nezaradili nás do vysielania. Česká televízia vysielala kompletný priamy prenos, aj keď tam nebola žiadna česká reprezentantka. Zo Slovenska sme tam boli dve.
Ako vás vnímajú vaši mužskí kolegovia? Muži tvoria väčšiu časť. Aké vzťahy sú medzi vami?
- S freeskiermi trávim na kopci veľa času a sú zlatí... Podporujeme sa navzájom, skúšame spolu nové triky... Na Slovensku máme veľmi dobré vzťahy a v zahraničí je to podobné. Keď stretnete niekoho, s kým sa kamarátite a ešte aj dobre jazdí, je to super a progres príde rýchlejšie.
Ktorý úspech si zatiaľ najviac vážite a aké sú vaše plány na najbližšie obdobie?
- Za osobný úspech asi najviac považujem druhé miesto z Nine Queens z minulého roku. Tento rok som v celkovom hodnotení svetového pohára skončila na 5. mieste. Zimná sezóna je ukončená a začínam sa pripravovať na bakalárske skúšky.
Pri tomto športe sa asi nevyhnete zraneniam. Ako je to s vami a zraneniami?
- Ja sa doposiaľ zraneniam vyhýbam, nestalo sa mi ešte, že by som bola zranená. „Klop, klop, klop.“ Takže dá sa to.
Máte strach? Čo vaši blízki, rodina?
- Strach nemám, skôr by som to nazvala rešpektom... Blízki ma v tom podporujú, môj najväčší fanúšik je moja stará mama. Mama sa trošku bojí, ale rešpektuje to a podporuje ma. Keď je dostatok snehu vo freeride, s tatkom a bratom chodíme jazdiť žľaby. Môj priateľ Martin tiež lyžuje, často ma sprevádza na tréningoch v Alpách, bol so mnou aj na pretekoch Svetového pohára v Colorade. Počas tejto sezóny mi vytvoril pár krásnych video editov.
Ste žena a určite vás zaujíma aj móda. Aká je v tomto športe? Určite sú trendy aj v tejto oblasti...
- Sme freestylisti a každý nosí to, čo má rád. Niekedy to boli obrie veci, ale dnes už zase idú do módy normálne veľkosti, aj keď s tým nemusí každý súhlasiť. Ja preferujem farby na oblečení, ale nie príliš krikľavé.
Študovali ste fotografiu. Veľa cestujete, stretávate sa s mnohými ľuďmi. Na aký druh fotografie by ste sa chceli zamerať? Ponúka sa mi odpoveď, či to práve nebude športová fotografia, alebo sa mýlim?
- Štúdium fotografie som ukončila minulý rok. Teraz študujem sociálnu a mediálnu komunikáciu na Univerzite Komenského v Prahe. Baví ma športová fotografia, ale mám rada aj dokument, fashion. Pri fotení ma najviac inšpiruje príroda. Momentálne nemám čas venovať sa foteniu. Fotím málo a ak sa mi podarí dobrá fotka, mám radosť z dobrej práce.
