ŽILINA. Park pri Budatínskom zámku je obľúbeným miestom Žilinčanov. Mnohí z nich ani netušia, ako park vyzeral v minulosti.
Archív vyhorel
Aj napriek nedostatku historických prameňov máme možnosť si predstaviť, ako park vyzeral. „Písomný materiál neexistuje. Archív celý vyhorel v roku 1848. Niečo sa zachovalo, ale pri rekonštrukcii toho, ako to bolo, vychádzame najmä z obrazových materiálov,“ hovorí botanička Viktória Urbanová z Považského múzea v Žiline.
Pôvodne bol Budatínsky hrad „vodným hradom“, ktorý slúžil na obranu mesta. Okolo parku bola hrádza, ktorá sa neskôr zasypala. Poslanie strážnej pevnosti sa prvýkrát spomína v roku 1321.
Vychádzajú zo starých dobových máp
Pri dokumentovaní histórie budatínskeho parku sa vychádza najmä z máp, v ktorých je zaznamenaný. „Prvou je Ruttkayova mapa z roku 1749, potom je to Riedlova rukopisná mapa a výrez z mapy z roku 1775,“ hovorí botanička.
V parku bol aj záhradník
O zriaďovaní prvých záhrad sa dočítate v urbári z roku 1600. Píše sa tu o úžitkových záhradách, v ktorých si pestovali zeleninu. Zo zeleniny pestovali hlavne kapustu.
V urbári sa píše aj o kvetinových záhonoch, čo bolo na toto obdobie zaujímavé. V parku sa nachádzali dva rybníky s kaprami a šťukami. Rybníky sa však nezachovali.
„Urbár z roku 1658 spomína aj záhradník, ktorý patril k služobníctvu zámku Budatín. V parku bol aj domček pre záhradníka, pod ktorým bola pivnica a v nej sa skladovala repa, reďkovka, mrkva a petržlen. Tento domček sa tiež nezachoval,“ hovorí botanička.
V tomto období bol v parku aj „letníček“ – altánok, kde panstvo trávilo letné dni. Ako vyzeral, nie je známe.
Doviezli platany
Od 17. storočia prišli do zámku Suňogovci, ktorí tu boli do 19. storočia. Za ich pôsobenia na zámku sa už spomína aj úprava parku ako takého. Park obohatili o platany a agáty.
„Doviezli zo zahraničia cudzokrajné dreviny, čo bolo v tomto období výnimočné - najmä platany. Dosadili v parku lipy a upravili park na svoju potrebu,“ hovorí botanička. Za panovania Suňogovcov bola založená aj lipová aleja, ktorá je súčasťou parku dodnes.
Lipová alej je tu dodnes
To, či sú niektoré stromy v tejto aleji pôvodné, je predmetom špekulácií. Určite pôvodná je ale lipa, ktorá tvorí dominantu parku dodnes. Má okolo 330 rokov, je vysoká 27 metrov a jej obvod je vyše 6 metrov. Je teda najstarším stromom v parku.
Aleju doplnil neskôr majiteľ Čáki. Bol majiteľom hradu až do vojny.
„V roku 1848 vyhorel celý zámok. Po nástupe rodu Čakiovcov sa začal dobudovávať zámok, ale upravovala sa aj záhrada. Dosádzali nové druhy stromov, ale najmä kvetinové záhony. Z tohto obdobia sa zachovali pohľadnice, na ktorých vidieť pri vstupe do areálu šípové ruže,“ hovorí botanička Považského múzea.
Park sa zrekonštruoval
Okolo roku 1850 bola v parku už aj fontána a malé sochy. Z tohto obdobia sa zachovali aj maľované obrazy, z ktorých sa ale nedá vychádzať, keďže môže ísť o fantáziu umelca.
Tragédia parku nastala až po vojne, keď park ani zámok nemal svojho majiteľa.
„Prvý zásah bol, keď sa začala stavať železnica. Vtedy musel park ustúpiť. Neskôr mesto vyčlenilo časť parku na stavebné pozemky, na ktorých stoja rodinné domy. Pôvodne mal park 13 hektárov, teraz je to necelých 5 hektárov,“ dodáva botanička. Posledná revitalizácia parku bola v roku 2009, pri ktorej pomohol Žilinský samosprávny kraj. Všetky práce boli ukončené a park slúži verejnosti od augusta 2010.
