STREČNO. Prevzatím symbolického kľúča od Váhu na pltisku Bariérová otvorili strečnianski pltníci s Vodníkom Jurkom 16. pltnícku sezónu.
Minuloročná sezóna bola podľa Pavla Albrechta z Prvej pltníckej a raftingovej spoločnosti temer na úrovni krízového roku 2009. "Štart sezóny bol obmedzený nefunkčným systémom kultúrnych poukazov a koniec veľmi chladným septembrom a následne nezáujmom ľudí aj v októbri. Veľmi zaujímavý bol august, ktorý, dá sa povedať, bol najlepší. A to v nás vyvoláva optimizmus, že všetko, o čo sa snažíme, má význam. Môžeme očakávať, že táto špecifická slovenská atrakcia bude vyhľadávaná," povedal Albrecht.
Pripomenul, že v roku 1999 obnovilo pltnícku tradíciu 10 pltníkov so štyrmi plťami. "Momentálne jazdí viac ako 20 pltníkov a naša flotila sa rozrástla na desať pltí. Sme schopní odviezť oveľa viac cestujúcich. V podstate to je aj reakcia na záujem, ktorý rastie. A ak nerastie počet cestujúcich, tak je to viac-menej iba odraz toho, že sú buď nepriaznivé poveternostné podmienky, alebo nie je vhodná vodná hladina. Napríklad, minuloročný september bol asi najhorší v doterajšej histórii. Pretože prišla taká zima, že ľudia prestali mať záujem. Voda v nich evokuje niečo také, že musí byť teplo na to, aby sa na ňu vydali," podotkol Albrecht.
Plavba na sedemkilometrovom úseku Váhu sa začína na pltisku Bariérová, kde boli počas druhej svetovej vojny vytvorené umelé prekážky pre pltníkov. "Odtiaľ prechádzajú plte známymi úsekmi z histórie Margita a Besná, potom popod starý a nový hrad Strečno. Je tam veľa technických a historických zaujímavostí či prírodných krás. O tomto všetkom oboznámia pltníci návštevníkov počas zhruba 50-minútovej plavby, ktorá je pre mnohých relaxom. Nevedomky si však osvojujú reálie severozápadného regiónu našej krajiny. Preto sme tiež vstúpili do systému kultúrnych poukazov a pravidelne pozývame aj žiakov základných a stredných škôl," dodal Albrecht.
Začiatky pltníctva podľa neho siahajú do 11. storočia, najväčší rozmach zaznamenalo v 18., 19. a začiatkom 20. storočia. Nástup železničnej dopravy v rokoch 1915 až 1935 znamenal prakticky zánik pltníctva. Kolískou pltníctva na Váhu bol Liptov, splavnými tokmi na Slovensku boli Váh, Hron, Kysuca a Orava, najvýznamnejšou bola vážska pltnica. Dĺžka pltí dosahovala až 40 metrov a najväčšie z nich mohli prepraviť až 180 kubických metrov nákladu.
