ŽILINA. Peter Oleš lezie už takmer 25 rokov, z toho posledných päť vykonáva funkciu správcu skál v Porúbke.
Opravujú cesty a chodníky
V praxi to znamená opravovať cesty, chodníky, odstraňovať voľné lokre. Teda skaly, ktoré sa hýbu a treba ich zhodiť, aby ich lezci nezhodili na seba. Na jar a na jeseň chodiť popod skaly s vrecami a zbierať odpadky po nedisciplinovaných turistoch či horolezcoch.
„Správcovstvo je činnosť čisto dobrovoľnícka. Je spojená len s prácou. Človek musí mať rád to miesto, musí s ním byť nejakým spôsobom spojený,“ hovorí Peter. Všetky náklady spojené s touto prácou si hradí sám alebo z peňažných darov od kamarátov.
Správcom vďaka spolku
Správcovstvom ho poveril JAMES, slovenský horolezecký spolok, pre ktorý robí styk s ochrannou prírody.
„JAMES má niekoľko sekcií. Jednou z nich je styk s ochrancami. Títo ľudia vybavujú povolenia, aby horolezci mohli liezť. Pretože všetko okolo sú národné parky a chránené oblasti, každé dva roky sa vybavuje výnimka pre vstup do ochranného pásma. Tieto povolenia vybavujem už vyše desať rokov,“ povedal nám Oleš.
Pomáha aj oddiel
Na Porúbku chodievajú dvaja, Peter Oleš a jeho kamarát Patrik Karch. „On je moja pravá ruka, aj napriek tomu, že nie je zapísaný medzi správcami. Keď máme brigády, pomáha náš horolezecký oddiel Sokol Žilina.“
Členovia im pomáhajú najmä s chodníkmi alebo so zhadzovaním starých stromov. Veľkým problémom sú borovice, ktoré na skalách vyrástli. „Niekedy sú prichytené veľmi slabo a pri najmenších vetroch či búrkach sa vyvracajú a ostávajú visieť. Alebo spadnú dolu a ostanú opreté. Vtedy ich musíme sťahovať a dávať do takých polôh, aby boli bezpečné.“
Staré istenia sú tiež nebezpečné
Okrem upratovania oblasti robia aj vytĺkanie starých istení, ktoré nezodpovedajú normám. „Každý horolezec, ktorý lezie, by si mal zistiť, či je skoba dobrá alebo zlá.“
Píšu do horolezeckých časopisov, prostredníctvom ktorých žiadajú návštevníkov, aby boli slušní. „Drvivá väčšina je slušná, ale sú i takí, ktorým to je jedno. Oni sem viac neprídu, preto si robia, čo chcú, zapália oheň, kde chcú. Potom na to dopláca ten slušný zvyšok.“
Roboty je veľa
Správca hovorí, že na Porúbke je neustále čo robiť.„Poriadok sem chodíme robiť nonstop, už sa nám ľudia z oddielu smejú. Posledné tri - štyri roky, ako sme začali preisťovať Porúbku, sme len tu.“
Oddiely sa o prácu podelili
Kedysi bolo v Žiline niekoľko oddielov, ktoré mali sektory na Porúbke podelené medzi sebou. Každý oddiel sa staral o jeden.
„Tie skaly do roku 1989 aj nejako vyzerali, Porúbka bola jednou z najnavštevovanejších oblastí Slovenska. Veľa ľudí sem chodilo z Čiech či Poľska. Konali sa tu veľké horolezecké zrazy. Po prevrate sa prestalo liezť a v priebehu 10-15 rokov skaly úplne zarástli.“
Územie Slnečných skál bolo zaradené do ochranného pásma kvôli poniklecu. Lenže borovice, ktoré boli umelo nasadené, ho úplne vytlačili.
Problémom sú lezci bez oprávnenia
Večným problémom na Slnečných skalách sú lezci bez preukazu JAMES-u. „Dosť ľudí chodí na skaly len tak, lebo je to teraz populárny šport. Možno i preto, že sa preisťujú cesty, čo tento šport robí bezpečnejším. Nehrozia také ťažké pády, smrteľné úrazy, zranenia, ako kedysi. Vzniklo veľa umelých stien, čím sa lezenie dosť priblížilo širokej verejnosti.“
Správca by bol rád, keby chodili liezť len členovia JAMES-u. „Ale stále sú takí, ktorí chodia doslova parazitovať na práci ostatných.“
