ŽILINA. Jedným z rizík, ktoré nás môžu na ceste prekvapiť, je zrážka s divou zverou.
„Pred troma týždňami sa to stalo aj mne. V noci som brzdila pred srnkami, ktoré si zrazu zmysleli prebehnúť cez cestu. Dve stihli, tretia narazila do môjho auta zboku,“ zaspomínala si Lýdia Vojtaššáková na príhodu spred pár týždňov, keď cestovala zo Žiliny na Oravu.
„Cúvla som, aby som si posvietila na miesto zrážky. Srnka ležala vedľa cesty, hýbala hlavou, asi mala zlomené nohy. Zavolala som starostovi neďalekej obce, či by poslal poľovníkov. Prišli, výstrelom ukončili jej trápenie. Mrzelo ma to. Policajtov som nevolala, lebo srnka mi iba nepatrne poškodila zadný blatník.“
Dodala, že rovnakú situácia zažila minulý týždeň na tom istom mieste aj ďalšia vodička. Po zrážke srnka uhynula, v šoku vrhla nedonosené mláďa. Aj to riešili poľovníci.
Koho volať
Otázku, koho volať po nehode s divou zverou, sme položili aj Žilinčanom.
„Asi by som zavolala policajtov, tí nech kontaktujú poľovníkov,“ povedal Michal Dupkala.
„Ja by som najprv volala priateľovi a potom policajtom. Na polícii by mi určite povedali, komu mám volať,“ prezradila Ivana Kendrová.
„Ak vodič zrazí poľovnú zver a tá tvorí prekážku v cestnej premávke, musí ju označiť výstražným trojuholníkom. Následne treba zavolať políciu, tá nehodu zadokumentuje a informuje príslušné združenie. Či už poľovné združenie, štátnu ochranu prírody alebo správcu cestnej komunikácie,“ povedala Denisa Baloghová, hovorkyňa prezídia policajného zboru.
Pri nehode nemá šofér možnosť zistiť, kto je užívateľom revíru. „Máme vypracovanú informačnú databázu užívateľov. Vlastní ju i polícia. Ak šofér oznámi nehodu, policajti mu vedia povedať kontaktnú osobu aj s telefónnym číslom,“ povedal Peter Marčulinec, podpredseda obvodnej poľovníckej komory v Žiline.
Na webovej stránke Poľovnícky GIS si zas môže šofér spätne overiť, či polícia volala správnu osobu. Stránka ponúka mapu Slovenska, na ktorej sú vyznačené presné hranice poľovných revírov.
Zviera patrí užívateľovi
O tom, komu zrazené zviera patrí, hovorí zákon jasne. „Pri dopravnej nehode s voľne žijúcim živočíchom, špeciálne poľovnou zverou, patrí poľovná zver užívateľovi poľovného pozemku, na ktorom sa cesta nachádza. Alebo užívateľovi najbližšieho poľovného pozemku,“ vysvetlil Peter Marčulinec.
Užívateľovi najbližšieho poľovného revíru patrí zver v prípade, že zostane ležať na ceste. Pretože cesta nie je poľovný pozemok, ale už pozemky vedľa cesty sú.
Poľovníci sa často stretávajú aj so situáciou, keď je cesta hranicou dvoch poľovných revírov. „Vtedy sa posudzuje, či je zviera na pravej, alebo na ľavej strane cesty. Musí sa to oznámiť tomu užívateľovi poľovného revíru, ktorému pat-rí,“ povedal podpredseda.
Nehýbať a nenakladať
Šoféri nesmú so zvieraťom hýbať a nakladať ho do auta. Len v prípade, že tvorí prekážku cestnej premávky, smú zviera odpratať z cesty nabok.
„Neodporúčame dotýkať sa zvieraťa a v žiadnom prípade ho nedávať do auta. Ak sa preukáže neoprávnené prisvojenie cudzej zveri, takéto konanie je možné kvalifikovať ako trestný čin pytliactva. Za ten hrozí dvojročné väzenie,“ vysvetlila Denisa Baloghová.
Opakujúcim sa problémom, je snaha šoférov zvieraťu pomôcť. „Neodporúčame tak robiť. Väčšinou ide o ťažké zranenia a vtedy už iné ako usmrtenie nepomôže. To môže urobiť jedine poľovník,“ súhlasí podpredseda.
Vo výnimočných prípadoch môže zviera usmrtiť polícia. Nazýva sa to inštitút krajnej núdze a používa sa v prípade, keď medveď útočí na ľudí.
Zamestnanci veterinárnej kliniky na Vlčincoch potvrdili, že sa nestretli s tým, aby šofér doviezol zrazené zviera. „O veterinárne ošetrenie musia požiadať poľovníci,“ tvrdia.
Ohrozené sú najmä srny
Polícia vlani zaevidovala 197 nehôd zavinených lesnou a domácou zverou, 34 z nich sa stalo v obci. Čoraz častejší výskyt týchto nehôd súvisí podľa Petra Marčulinca so stratou prirodzenej plachosti zvierat. „Silný civilizačný tlak na prírodu zbavil zver plachosti. Až do takej miery, že ide k cestám, do miest, kde žijú ľudia. Napríklad medvede, diviaky.“
Najviac ohrozená je jelenia a srnčia zver. Zvlášť srnčia, pretože je vzrastom menšia a ľahšia. „Veľa jej preto odchádza doslova v kufroch áut. Úbytok sa nedá presne zistiť. Pri jelenej zveri to je lepšie. Stret so stokilovou jelenicou zanechá veľké škody a len málokto ju dokáže naložiť do auta a odísť.“ Dodáva, že v žilinskom regióne a na severe Slovenska sú šoféri zodpovední a nehody hlásia.
„V niektorých regiónoch s tým majú problém, už nájdu len krvavý fľak na ceste.“
Zver nepatrí nikomu
U nás sa zákonná poistka nevzťahuje na škodové udalosti spôsobené divou zverou. Veľa poisťovní však svoje produkty rozširuje o možnosť poškodenia zverou.
Za vzniknutú škodu nezodpovedá ani užívateľ poľovného revíru. Podľa zákona patrí zver užívateľovi revíru až vtedy, keď je usmrtená alebo ulovená. Dovtedy je to takzvaná vec nikoho. Poľovníkom zákon určuje starať sa o ňu.
„Ak sa už zviera dostane na vozovku, polícia neodporúča vodičom, aby sa pokúšali zvieratám vyhnúť vo vysokých rýchlostiach. Následky šmyku môžu byť oveľa väčšie ako zrážka so zvieraťom, to platí najmä pri jazde po diaľnici,“ poradila Denisa Baloghová.
