KYSUCKÉ NOVÉ MESTO. Vedenie mesta mohlo po niekoľkoročných komplikáciách opäť vypísať výberové konanie na dostavbu areálu plavárne. Od toho posledného ubehlo šesť rokov a stavba nepokročila. Víťaz nového konania bude známy v máji tohto roku.
Hľadá sa nový prevádzkovateľ
Budova mestskej plavárne je rozostavaná od 90. rokov. Pôvodne vznikla ako projekt združenej investície Mestského úradu Kysuckého Nového Mesta, firmy ZVL, š.p., a ministerstiev školstva a zdravotníctva. Po zmenách vo vedení títo partneri výstavbu nepodporili.
Mesto investovalo do výstavby plavárne 6 miliónov korún, stavba sa ale zastavila pre nedostatok financií.
Desaťtisíc metrov štvorcových by mesto mohlo veľmi výhodne predať ako pozemok, napríklad pre výstavbu obchodného reťazca, túto možnosť ale nepripúšťa.
„Stále dúfame, že budeme mať krytú plaváreň a od tohto plánu upustiť nechceme,“ povedal primátor mesta Ján Hartel.
Prihlásili sa dvaja, ale ponuky stiahli
Počas posledného výberového konania sa prihlásili dvaja vážni záujemcovia. Rokovania ale uviazli a oba podnikateľské subjekty nakoniec stiahli svoje ponuky.
Jeden nespĺňal podmienky stanovené mestským zastupiteľstvom. Mesto požadovalo krytú plaváreň a návrh obsahoval otvorený bazén.
Druhý nesúhlasil s podmienkou prevodu do vlastníctva až po dokončení diela, čo odôvodňoval podmienkami na získanie úveru.
Nemôžu nakladať s pozemkom
Ďalšie výberové konanie sa nemohlo začať pre projekt Vážska vodná cesta, ktorý ju má v úseku Žilina – Bohumín prepojiť s vodnou cestou na rieke Odre. V tejto časti sa predpokladajú veľké zmeny v infraštruktúre krajiny, ktoré nedovoľovali mestu akokoľvek nakladať s pozemkom plavárne.
Až minulý rok urobilo ministerstvo dopravy v tomto smere ústupok. Záber územia pod vodný kanál sa presne zadefinoval a vznikla tak možnosť využiť územie pri Kysuci.
Vedenie mesta tak mohlo vypísať výberové konanie na dostavbu areálu plavárne.
Plaváreň nie je jediná nevyužitá budova
Budovu kina KYSUCA momentálne využívajú krúžky Centra voľného času a externé priestory zase Slovenský zväz chovateľov.
Premieta sa už len v obmedzenom rozsahu, podľa dostupnosti a záujmu o 35 mm filmové kópie. Na pravidelné premietanie sa kino prestalo využívať pred niekoľkými rokmi.
„Keďže väčšina filmov je dnes už zdigitalizovaných, nemáme v kine také stroje, ktorými by sme mohli premietať,“ hovorí Juraj Čierňava, riaditeľ Mestského kultúrno-športového strediska.
Mesto je ale naklonené novému plánu kultúrneho strediska o digitalizácií kina KYSUCA a aj jeho prestavbe na viacúčelovú budovu.
To znamená, že okrem celkovej digitalizácie a rekonštrukcie kinosály a ozvučenia, by museli nevyhnutne prebehnúť aj stavebné úpravy, ako vybudovanie šatní, rozšírenie javiska a dodanie technológie svetelnej javiskovej techniky.
Takto by budova mohla plnohodnotne slúžiť nielen na premietanie, ale aj na nácviky kultúrnych súborov a Centra voľného času Kysuckého Nového Mesta a iné kultúrne akcie, čím by sa aspoň čiastočne zmiernila vyťaženosť Domu kultúry.
Úspech tohto projektu závisí predovšetkým na finančných možnostiach mesta v novom hospodárskom roku.
Čo bude s hotelom
Bývalý hotela KYSUCA sa zrejme rekonštrukcie tak skoro ako kino nedočká.
Vedeniu mesta sa podarilo túto budovu ešte v minulom volebnom období výhodne predať súkromnej nábytkárskej firme. Tá mala plány v budovať tu veľkú prevádzku.
Finančná kríza a jej dôsledky však postihli aj nových majiteľov bývalého hotela Kysuca.
Svojmu pôvodnému účelu, ubytovávaniu ľudí, budova neslúži od 80. rokov. Ani po privatizácii, keď pripadla mestu, sa ako hotel nevyužívala.
Autor: Daniela Kršková
