ŽILINA. Malé súkromné potraviny v obciach dnes doslova zápasia o prežitie. Mestské supermarkety a ich cenové akcie, ktorým nemôžu konkurovať, im odoberajú zákazníkov a situácii nepomáhajú ani vysoké dane a nezamestnanosť.
Problém vidia v reťazcoch
V obci Višnové má svoj malý obchod Augustín Šimko s manželkou. Podnikajú už sedemnásty rok. Tvrdí, že takáto zlá situácia ešte nebola.
„Dva mesiace som nezarobil, robím, aby som uhradil poplatky,“ povedal majiteľ, ktorý má 42-ročnú prax v obchode.
Najväčší problém vidí v supermarketoch. „My nemôžeme konkurovať nákupným centrám, ktoré predávajú tovar lacnejšie ako veľkosklady. Samozrejme, že tam ľudia idú.“
Ako sám priznal, sem–tam predáva aj na sekeru, ale snaží sa tomu vyhýbať. „Ľudia nemajú z čoho vracať, je veľa nezamestnaných,“ skonštatoval.
Za problém považuje aj vysoké dane, ktoré musia drobní podnikatelia platiť. „Veľké firmy dostávajú úľavy, my malí sme, naopak, zdieraní.“
Negatívne vníma i príliš veľkú zodpovednosť, ktorá je na predajcov kladená. „Keď predám napríklad zlý tovar, o ktorom neviem, postihy sa dotknú len mňa.“
Malé obchody neprežijú
Súhlasí s ním Ivan Dolník z Kunarádu. Podniká 14 rokov, predtým mal obchod v neďalekej Kamennej Porube. Okrem potravín predáva aj zmiešaný tovar.
„Malí podnikatelia padnú. Ľudia majú autá, radšej nakúpia v Žiline a ku mne prídu, len keď im čosi chýba.“
Paradoxom je, že práve konkurencia by mu pomohla aj dnes. „Kým som ešte predával v Kamennej Porube, susedil som s predajňou Jednoty. Čo tam ľudia nedostali, dokúpili u mňa. Čosi podobné by som uvítal aj teraz.“
V obchode predáva len on a manželka, no dávnejšie boli štyria. „Bohužiaľ, dnes platím za dvoch väčšie dane ako predtým za štyroch,“ priznal.
Akcie držia zákazníkov
V Kamennej Porube vlastní malé potraviny Martina Majerčíková. Tvrdí, že aj ich supermarkety ovplyvňujú, ale veľký odliv zákazníkov nepocítili.
„Zákazníkov máme rovnakých, ale kúpyschopnosť klesla. Ľudia nenakupujú v takom množstve. U nás kúpia chlieb, pečivo, zvyšok v meste. Aby sme ich udržali, musíme robiť akcie. Napríklad múka po 37 centov.“
Na sekeru nepredáva. Výnimkou sú prípady, keď nemá zákazník hotovosť a chce platiť kartou. „To sa u nás nedá. Vtedy sa dohodneme, že peniaze vytiahne v Rajeckých Tepliciach a donesie nazad.“
V prenajatých priestoroch podniká jedenásty rok.
Na konci mesiaca v mínuse
Rodinným podnikom sú i potraviny v obci Turie. „Taká zlá doba ešte nebola. Treba zarábať na elektriku, nájom, plyn, odvody a na konci mesiaca sme v mínuse,“ prezradila manželka majiteľa, ktorá si želala ostať v anonymite.
„Ľudia neplatia, nemajú z čoho. Na sekeru predávame hlavne dôchodcom,“ prezradila a ukázala písanku s menami dlžníkov.
„Situácia sa zhoršila, keď otvorili predajňu Jednoty. Už som aj rozmýšľala, že skončíme. Ale, kde by som sa zamestnala?“ povzdychla si majiteľka.
Ako to vidia kupujúci
V ich obchode pravidelne nakupuje aj partia kamarátov z obce.
„My sme s manželkou dvaja a nakupujeme v obci. Tu dostanem všetko, čo potrebujem. Nemusím ísť do mesta a nakúpiť naraz za 200-300 eur. Kúpim tu za 30 eur a bol by som nerád, keby nám náš obchod zavreli. Samozrejme, iné to je v prípade ľudí, ktorí v Žiline pracujú,“ povedal dôchodca Jaroslav.
Súhlasí s ním aj Ján Pekara. „Nemusí každý chodiť do reťazcov, treba podporiť miestnych, nakúpim si v obci.“
„Mne to je jedno, v meste či obci, nakúpim si hocikde,“ dodal kamarát Ľuboš.
