Bežec do schodov Tomáš Čelko si do zbierky úspechov pripísal najcennejší. Vo februári vybehol na najznámejší mrakodrap sveta Empire State Building. Čo je však ešte pozoruhodnejšie, medzi množstvom pretekárov skončil na fantastickom treťom mieste. Celkovo zvládol 1567 schodov a 86 poschodí. Úspech je o to väčší, že bežal v ťažkých podmienkach, v budove bol suchý vzduch, no napokon všetko dobre dopadlo. O tom, aké pocity prevládali u tohto úspešného Žilinčana po pretekoch a ako hodnotí podujatie, prezrádza v rozhovore pre MY Žilinské noviny.
Vybehli ste na najznámejší mrakodrap sveta Empire State Building a získali fantastické tretie miesto. Aký je to pocit patriť medzi najlepších na svete?
- Je to určite super a jednoznačne aj môj najväčší športový úspech. V towerrunningu je Emire State Building niečo ako Wimbledon v tenise. Som skutočne spokojný.
Nemali ste rešpekt, prípadne strach pred takou obrovskou budovou? Alebo ste to brali ako výzvu?
- Je jasné, že rešpekt je vždy. Ale na Empire State som bol už štyrikrát. Budovu dobre poznám. Po dvoch siedmych a jednom šiestom mieste som si trúfal konečne na medailu. Musel som urobiť nejakú zmenu. Zmenil som preto pred dvomi rokmi prípravu. Konečne viac behám dlhšie behy. Vytrvalosť a hlavne výsledky sa pomaličky dostavujú. No myslím si, že ešte to môže byť aj lepšie.
Aký bol priebeh pretekov? Dostali ste sa hneď na čelo, alebo ste si išli svoje vlastné tempo?
- Bolo to v prvom rade náročné, ako vždy. Každé preteky sú však iné. Pred rokom som šiel skutočne opatrne a na konci som mal dosť síl. Tento rok som sa príliš neudržal a ako bývalý šprintér som sa nechal strhnúť ostatnými a do dverí som vbiehal ako druhý. Po pár poschodiach som sa spamätal a začal bežať svoje tempo. To som bol už na štvrtom alebo piatom mieste. Pomaly som sa dral dopredu a nakoniec som mal trošku strach, že mi to tretie miesto ujde. No keď som počul, ako asi na 60. poschodí Omar Bekkali vzdychá a jojká, tak mi bolo jasné, že ho predbehnem. Nakoniec až na 70 – 72. poschodí som sa dostal pred súpera na tretie miesto.
Čo sa vám premietalo v hlave počas samotného behu?
- Po tom, ako som sa dostal na tretie miesto, všetko zo mňa padlo. Už som si len kontroloval dobeh. Nakoniec je to ale škoda, lebo som výrazne spomalil a čas nebol pod 11 minút, ako som plánoval. Ale tretie miesto sa počíta a znovu opakujem, som veľmi spokojný.
Ako sa vám bežalo? Mali ste nejakú krízu?
- Hrozne ťažko. Keď je rýchly začiatok, ktorý zabrzdíte až po takmer minúte behu, tak sa to na vás výrazne podpíše. Trápil som sa prakticky celú cestu. Určite nepomôže ani to, že sa beží o ôsmej večer newyorského času. U nás sú vtedy dve hodiny ráno.
Aký je to pocit zvládnuť niečo také náročné? Čo vám prebehlo hlavou po dobehnutí?
- Je to výborný pocit a zároveň príjemné zadosťučinenie za tréningovú drinu. Jediná škoda, že v New Yorku nie sú žiadne ceny. Dostali sme medaily a krásne modely budovy.
Aká bola príprava na tieto preteky? Koľko ste sa na ne pripravovali?
- Pripravujem sa v podstate podobne, ako na moju normálnu atletickú sezónu, nakoľko stále behávam za Sláviu Žilina. Keďže v hale sa behá tiež, tak mám podobnú prípravu. Na jeseň behávam objemy, dlhšie a voľnejšie behy. Postupne zrýchľujem a pridávam viac náročných vertikálnych tréningov. Trénujem 6-7 krát do týždňa. Väčšinou po tme, keď už spinká môj synček. V príprave pred New Yorkom som mal v nohách cez 1000 kilometrov za necelé štyri mesiace a každý týždeň asi 200-250 poschodí, čo je asi 1 500 výškových metrov na schodoch za týždeň. Keď to človek spočíta dohromady, je toho celkom dosť. Treba ešte prirátať 16 týždňov prípravy. Radšej to ani neviem presne, lebo už pri počítaní sa mi točí hlava (smiech).
Počas pretekov bol vo vnútri budovy suchý a horúci vzduch. Ako ste sa s tým dokázali vysporiadať?
- Vykúpením pre mňa bola občerstvovačka na 25. poschodí. Dosť ma to však prekvapilo, lebo roky predtým bývala na 20. poschodí a zrazu tam voda nebola. Hrdlo som mal stiahnuté, suché, v budove nebol absolútne žiaden vzduch. Cítil som sa hrozne. Dokonca mi prebehlo hlavou, čo asi urobím, aby sa mi lepšie dýchalo, ak nebude voda. Bez kyslíka sa veľmi ťažko beží, ale nakoniec na spomínanej 25-ke bola voda, a to ma skutočne nabudilo. Je to ako oáza. Vtedy viete, že preteky pokračujú ďalej.
Aký máte teraz program na najbližšie obdobie?
- Je toho dosť. Mám na programe beh do schodov vo Varšave, čo je ďalšie kolo svetového pohára a následne sa to nakopí. Almere, Benidorm, Frankfurt, Linz, Paríž, TaiPei. Hlavný vrchol sezóny mám 20. – 22. júna. Vtedy sa totiž konajú majstrovstvá Európy v behu do schodov. Tie sa uskutočnia v Brne, Bratislave a vo Viedni. Ide o jeden víkend, ale tri preteky. Víťaz bude iba jeden, body sa počítajú dohromady tomu, kto štartuje na všetkých troch podujatiach. Po lete sú ďalšie preteky – Praha, Olomouc, Singapur, Hongkong, Šanghaj,... Je toho celkom dosť a finančne poriadne náročné. Dúfam, že sa mi podarí nájsť nejakého sponzora, inak tento plán nemám šancu splniť. No a na záver sezóny sa už tradične zúčastňujem Behu do neba v Žiline. Tieto preteky sa budú tento rok konať v jeseni, konkrétne 18. októbra
