ŽILINA. Obdobie fašiangových veselíc plných zábavy, karnevalov a plesov je na dedinách zakončené "pochovávaním basy" v podvečer Popolcovej stredy. Vtedy katolíci začínajú 40-dňové pôstne obdobie, kedy sa prísne zdržiavajú mäsitých pokrmov.
Na Popolcovú stredu je prísny pôst, takmer hladovka. Je to pozvanie do nového liturgického roku. Toto obdobie trvá šesť nediel až do Veľkej noci. Posledná nedeľa je známa ako sviatok utrpenia Pána alebo Kvetná nedeľa a začína sa ňou Veľký či Svätý týždeň.
Pôst končí na Bielu, veľkonočnú sobotu po vzkriesení Krista. Večer na Bielu sobotu je tzv. Vzkriesenie a po ňom a západe Slnka sa už môže konzumovať aj mäso, najčastejšie je to údená veľkonočná šunka.
V rímskokatolíckej cirkvi sa v období predveľkonočného pôstu konajú v kostoloch alebo na kalváriách obcí a miest pobožnosti Krížovej cesty. Napríklad bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský bude každý piatok o 20.00 h viesť Krížovú cestu v Katedrále sv. Martina.
V katolíckych kostoloch sa dnes koná aj tradičná jarná zbierka na charitu. Liturgická farba v pôstnom období je fialová.
V gréckokatolíckej cirkvi sa Veľký pôst - Štyridsiatnica začal o dva dni skôr, už v pondelok 3. marca. Do 40 dní pôstu gréckokatolíci počítajú aj soboty a nedele, kým rímskokatolíci nedele nerátajú. V pôstnom období sa v gréckokatolíckych kostoloch oltáre nezdobia kvetmi. Počas celej Štyridsiatnice sa používa tmavočervená liturgická farba bohoslužobných rúch a oltárnych plachiet. V prvý deň Štyridsiatnice a na Veľký piatok gréckokatolíci dodržiavajú prísny pôst.
Autor: Miriama Belohorcová
