Článok pokračuje pod video reklamou
ŽILINA. Mestské divadlo Žilina ako prvé prinieslo slovenskú premiéru hry Konfety, a týmto uviedlo autorku Ingrid Lausund na pôdu kamenných divadiel na Slovensku.
Hovorené slovo ako ventil
Dramatička Ingrid Lausund sa vyznačuje veľkým zmyslom pre nadhľad a emocionálny odstup. Dokáže s nasadenou slovnou energiou písať povrchné repliky svojich povrchných postáv. Tie zničujúcim spôsobom prezrádzajú, že záplava slov nemusí mať nič spoločné s hĺbkou výpovede. Na druhej strane nájdeme takmer v každom jej texte prenikavý monológ, v ktorom koncentruje vyhranený názor na danú vec.
Tento kontrast ukazuje, že hovorenie dokáže byť každodenným balastom, no rovnako je jediným, slobodným ventilom.
„Texty Lausund sú aktuálne, často politické, kritizujú globalizáciu a konzumný spôsob života. Sú zámerne ľudsky vyprahnuté, väčšinou v nich vystupuje kolektív ľudí fungujúci vo veľmi plochej či umelej hierarchii. Absenciu vzťahov a motivácií Lausund nahrádza akýmsi spoločenským kŕčom, v ktorom najzreteľnejšie zachytáva krízu komunikácie,“ povedala Zuzana Palenčíková, dramaturgička Mestského divadla v Žiline.
Hra s piatimi protagonistami
Príbeh inscenácie, ktorého premiéru divadlo uviedlo v sobotu 1. marca, rozpráva o piatich moderátoroch priemernej televízie Bomba. Všetci sa stretnú na firemnej oslave 10. výročia svojho vzniku. Každý z nich je unavený a deprimovaný tým, čo každodenne pomocou overených trikov predáva divákom.
Od hviezd na počkanie až po politikov v doživotnej funkcii. Vo vzájomnej, no prázdnej komunikácii a absurdných scénkach hľadajú protagonisti ventil a pochopenie pre svoju prácu. Ich úsmev je pritom len ďalším trikom na odpútanie pozornosti. Televíziu často zapíname práve preto, aby sme sa vypli. Dnešný konzumný svet dennodenne hrá svoje čísla, využíva ilúziu reality a ovláda umenie, ako najlepšie odviesť našu pozornosť.
Kúzlo moderátorov, čarovné slovíčka, to všetko prichádza aj na divadelných doskách v ironickej a odpútanej podobe s príchuťou ozajstných trikov. Varietný sled kúzelníckych čísiel, ktorý sa odohráva paralelne s estrádnymi výstupmi, trefne upozorňuje nielen na to, že žilinskí herci sú dobrí kúzelníci, ale hlavne na to, že dnešný konzumný svet je len jedna veľká ilúzia.
Každý správny kúzelník, rovnako ako „správny“ politik a biznismen, využíva ilúziu reality a ovláda umenie, ako najlepšie odvrátiť pozornosť. Mediálna tvár je len povrch, pod ktorou sa skrýva to, čo žiadny smrteľník neobjaví.
„Snažili sme sa pracovať s formami odpútania pozornosti, čo sa v televíznych správach možno deje. Do inscenácie sme napasovali kúzla, ktoré sú prirodzené v rámci scénok, kde je forma povýšená nad obsah. Hráme sa s pozornosťou diváka. Naším spoločným cieľom je isté oslobodenie sa od televíznej reality, aby ľudia radšej išli von a začali život naozaj žiť,“ vyslovil na margo hry režisér Roman Maroš.
