BYTČA. Najväčší priestor rokovania Mestského zastupiteľstva v Bytči zabral problém jedného nie celkom dotiahnutého projektu.
Chceli separovať aj likvidovať
V roku 2009 bol v Bytči spracovaný projekt na separáciu biologického odpadu v meste a okolitých obciach. Nutnosť projektu vyplývala z rozhodnutia o povinnosti separovaného zberu podľa zákona.
Všetko by bolo iste lepšie, keby už na začiatku nebolo došlo k istým pochybeniam. Najmä v tom, že so starostami okolitých obcí nebola podpísaná riadna zmluva, ktorá by ich k realizácii projektu zaväzovala.
Navyše, v tom čase chceli poslanci Bytče ďalší projekt, ktorý by s týmto tvoril jeden komplex. Išlo o likvidáciu biologicky rozložiteľného odpadu (BRO) vo vlastnej kompostárni, čím by došlo k zhodnoteniu tejto suroviny. Mohla by sa kdekoľvek v poľnohospodárstve využiť.
Projekt však schválený nebol, nezískal podporu z fondov Európskej únie.
Poslanci nie sú spokojní, že obce nechcú platiť
Problémom sa stal fakt, že viaceré okolité obce majú odrazu pocit, že už projekt zberu nepotrebujú, lebo zákon sa medzitým zmenil a likvidovať BRO musia iba obce nad 2000 obyvateľov, a nechcú za jeho zvoz platiť.
Rozmiestnenie nádob na separovaný zber a jeho odvoz budú v obciach podporovať, len ak ich to nebude nič navyše stáť. Poslanci Bytče sa tak ocitli pred dilemou. Buď od projektu celkom odstúpiť a peniaze v sume vyše 900-tisíc eur vrátiť, alebo pokračovať s tým, že to viac zaťaží samotné mesto.
Najväčšími kritikmi boli na zastupiteľstve Milan Ovseník a Miloš Greguš. Kým prvý z nich tvrdil, že podporí komplexné riešenie všetkých odpadov v Bytči, druhý z nich chcel neustále čísla pre analýzu, ktorý variant by bol výhodnejší.
Náklady nevedia presne vyčísliť
Primátor Bytče Miroslav Minárčik povedal: „Nie je možné v tejto fáze presne uviesť, čo nás bude prevádzka separovaného zberu stáť. Nikto totiž nemôže vopred odhadnúť, aký bude rok z hľadiska počasia, či suchý, teplý alebo mokrý. Množstvo biologického odpadu od toho závisí."
Primátor ďalej upriamil pozornosť poslancov na fakt, že Bytča získala vďaka projektu nádoby na zber odpadu, mechanizmy, ktoré využije. Ak by vrátila prostriedky získané z EÚ a predala nepotrebné nádoby, aj tak by musela zber realizovať, lebo to mestu vyplýva zo zákona.
Návrh na komplexnejšie riešenie
Našťastie, väčšina poslancov si uvedomila, že situácia, v ktorej sa ocitli, nie je vhodnou témou na politické naťahovačky. S komplexnejším riešením, ako si dať rady nielen s biologickým odpadom, ale aj s tuhým komunálnym, prišiel poslanec Július Kozák.
Jeho vystúpenie nieslo všetky znaky toho, ako by mal poslanec riešiť problém. Bolo fundované, podložené fotografiami a inými dokladmi. Našiel alternatívu, ako odpady triedi a likviduje jedna firma v Považskej Bystrici a ukázal na konkrétnom príklade, ako by si s týmto celkovým problémom mala dať rady aj Bytča.
Klobúk dole pred takýmto prístupom.
Nechceme tvrdiť, že poslanec našiel zázračné riešenie - kľúč na všetky problémy, lebo také jednoduché to nie je. Ukázal však veľkú snahu pomôcť a riešiť, a to sa cení.
K spôsobom riešenia odpadov v Bytči sa ešte vrátime.
