DOLNÝ HRIČOV. Žilinské letisko sedem rokov zabezpečovalo dopravu na pravidelnej linke zo Žiliny do Prahy. Lety na trase sa skončili v lete 2012 a odvtedy je jeho budúcnosť otázna. Ministerstvo dopravy minulé leto dokonca uvažovalo nad jeho zrušením.
V súčasnosti letisko využíva najmä Letecké výcvikové a vzdelávacie centrum Žilinskej univerzity a Katedra leteckej dopravy, občianske združenie Aeroklub, spoločnosť zabezpečujúca aerotaxi a súkromné osoby.
V každom kraji by malo fungovať letisko
„V každom kraji by malo byť fungujúce letisko. Žilinský kraj je tretím najsilnejším regiónom Slovenska a na fungujúcu leteckú dopravu má predpoklady v oblasti ekonomiky aj obyvateľstva,“ hovorí Zdenka Pištíková z oddelenia marketingu žilinského letiska. „Letisko má slúžiť regiónu, čo znamená, že má byť dostupné obchodníkom, turistom, armáde alebo iným štátnym zložkám.“
Ľudia ho môžu vnímať tak, že udržiavanie letiska v prevádzke ich stojí peniaze, a pritom ho nevyužívajú. Prináša však investorov, ktorí poskytujú ľuďom v regióne prácu, pretože podmienkou väčších firiem, napríklad aj KIA, je dostupnosť letiska v okruhu 50 km.
Pracujú na obnovení trasy Žilina-Praha-Žilina
V rokoch 2006 až 2010 letisko vybavilo v každom roku viac ako 10-tisíc cestujúcich.
„Pravidelnú linku sme mali dobre rozbehnutú. Na začiatku počet cestujúcich stúpal, potom rapídne klesal,“ opisuje situáciu Pištíková. Nad tým, že by opäť zaviedli pravidelné lety zo Žiliny do Prahy a naopak, začali uvažovať krátko po ich zrušení.
„Dá sa začať odznovu, len je to ťažšie. Všetko musíte mať lepšie pripravené, pretože poznáte predchádzajúce problémy a chcete sa pripraviť na všetky nástrahy,“ pokračuje. Myšlienke sú naklonené aj České aerolínie a obe spoločnosti o obnove rokujú. Na letisku robia všetko pre to, aby linku obnovili ešte tento rok.
„Ak sa nedohodneme do marca alebo apríla, tak bude lepšie obnovu odložiť, pretože zlý začiatok je horší ako nezačať vôbec,“ vysvetľuje Pištíková. „Na rozbeh linky je najlepšie jarné obdobie.“ Podľa nej sú na dobrej ceste. „Česká aerolinka zahrnula žilinské letisko do prvotného letového plánu, čiže by sa to mohlo podariť.“
Vedenie letiska uvažovalo aj nad trasou Žilina-Viedeň, ale túto možnosť zamietli. Na spoluprácu by potrebovali jedného dopravcu so širokou ponukou prestupov. Vo Viedni je síce veľa prestupov, ale poskytujú ich rôzne spoločnosti. Praha je podľa nich výhodnejšia tým, že je pre Slovákov dostupnejšia historicky aj jazykovo.
Najvyťaženejšie, ale má najmenej cestujúcich
Hlavným ukazovateľom letiska je pohyb, ktorý zahŕňa prílety a odlety. „Z hľadiska pohybov sme asi najvyťaženejšie letisko. Je to zásluha univerzity, ktorá nám robí 90 percent pohybov,“ povedala Pištíková.
„Na druhej strane, čo sa týka počtu cestujúcich, sme na tom najhoršie. Horšie je, že počet cestujúcich je smerodajný čo sa týka zisku letiska.“
Minulé leto hrozilo, že letisko zrušia
Zrušením pravidelných letov medzi Žilinou a Prahou podstatne klesol počet cestujúcich. V roku 2013 ich bolo 408, čo je najmenej za posledných trinásť rokov.
Počas leta uvažovalo ministerstvo nad zrušením letiska, hovorilo sa tiež o predaji zahraničnému investorovi. Martin Kóňa, hovorca ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ani jednu teóriu nepotvrdil.
„V záujme ministerstva je zachovanie regionálnych letísk, nie ich rušenie. Ich prevádzka však môže byť na inej úrovni,“ povedal. „Sme presvedčení, že práve regionálne letiská, môžu prispieť k rozvoju cestovného ruchu a hospodárstva v danom regióne a byť tak pozitívnym impulzom, aby si zahraniční turisti a podnikatelia našli cestu na Slovensko.“
Konečné rozhodnutie plánovalo ministerstvo prijať po rokovaní o rozpočte na rok 2014. Zatiaľ však nepadlo.
Vďačí letisko za to, že ešte existuje, študentom?
Potrebám univerzity slúžil už Brezovský Majer a letisko v Dolnom Hričove využívala od jeho začiatkov. Na Slovensku je jedinou vysokou školou, ktorá má výcvikové centrum pre pilotov a dlho bola najbližšou možnosťou aj pre českých študentov.
Univerzita vlastní 17 lietadiel, na ktorých ročne študenti nalietajú 1700-3600 hodín. V tomto roku na nich lieta 25 študentov, v minulosti ich bolo viac.
Okrem študentov poskytuje Žilinská univerzita výcviky aj iným záujemcom, významný objem letových hodín odlietali piloti ozbrojených síl. Zrušenie letiska by vysokej škole spôsobilo značné problémy.
„Zatvorenie letiska je zložitá otázka. Nemali by sme kde lietať a sťahovať celú školu niekde inde je v podstate nemožné,“ vysvetľuje Peter Blaško, riaditeľ výcvikového centra. „Iná otázka je zmena kategórie letiska a poskytovaných služieb či zmena prevádzkovateľa. Vznikli by problémy, ale dali by sa riešiť.“
Na skutočnosť, že letisko je súčasťou univerzity, prihliada aj ministerstvo. „Letisko Žilina slúži na potreby výcviku študentov Žilinskej univerzity, čo považujeme za významný fakt pri zvažovaní jeho budúcnosti,“ povedal hovorca ministerstva.
História letiska
Predchodcom hričovského letiska bolo letisko Brezovský Majer, ktoré stálo na sídlisku Vlčince. Patrilo Žilinskej univerzite a Aeroklubu Žilina.
V 70. rokoch minulého storočia muselo ustúpiť výstavbe mesta. Presťahovali ho do Dolného Hričova.
Prvé lietadlo vzlietlo 4. mája 1972 a oficiálne otvorenie bolo v auguste o dva roky neskôr.
V roku 1974 vznikla aj pravidelná linka na trase Žilina-Praha-Žilina.
Fungovala do roku 1981, keď bola zrušená z dôvodu palivovo-energetickej krízy a následného zvýšenia cien leteniek.
Letisko potom slúžilo na nepravidelné obchodné lety, ďalej ako výcvikové stredisko pilotov Katedry leteckej dopravy Žilinskej univerzity a Aeroklubu.
V rokoch 1986 až 1990 využívali letisko na podnikovú dopravu ZŤS Martin. Nasledujúci rok ho univerzita sprístupnila nepravidelným medzinárodným letom.
Pravidelné spojenie medzi Žilinou a Prahou opäť zaviedli v roku 1997. Vydržalo však iba rok. Dôvodom bol zánik spoločnosti, ktorá ho prevádzkovala.
Obnovená bola opäť v roku 2005, po dvojročnej výstavbe nového letiskového terminálu a fungovala do júla 2012.
V rokoch 1996 až 2005 prevádzkovala letisko spoločnosť Letisko Žilina, ktorá vznikla spojením regionálnych miest, obcí a podnikov. Bolo to prvé letisko v Slovenskej republike, ktorého prevádzku nezabezpečoval štát.
Situácia sa ale zmenila 1. októbra 2005, keď sa prevádzkovateľom stala Letisková spoločnosť Žilina. Jej zakladateľom a jediným akcionárom je Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.
kp
Autor: Kristína Pomsárová
