Ako sa Sociálna poisťovňa vyrovnala s lúpežou

Chýbajúce peniaze zaplatíme všetci.

ŽILINA. Na prípad lúpežného prepadnutia pracovníkov Sociálnej poisťovne v Žiline z roku 2008 upozornilo občianske združenie. Je na ňom totižto príliš veľa nejasností a vôbec žiadna zodpovednosť za to, že vyše 27 tisíc eur, ktoré neboli kryté poistnou zmluvou na prepravu peňazí, zaplatíme všetci. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (SP) minulý rok dal príkaz na uhradenie tejto škody zo Správneho fondu SP.

Ako sa to stalo

Začiatkom decembra 2008 platil pre dlžníkov Sociálnej poisťovne generálny pardón, mohli vyrovnať svoje dlhy bez ďalších poplatkov. V ten deň desiateho podľa bližšie neoverených informácií mal jeden takýto dlžník priniesť do poisťovne veľmi vysokú sumu, až vyše 600 tisíc vtedajších korún. Celkovo do 16. hodiny sa nazbieralo oveľa viac. Padlo rozhodnutie odniesť peniaze do VUB banky, ktorá je od pobočky vzdialená ani nie 200 metrov.

Pracovníčka SP prepravovala spolu 1 341 480 korún. Sprevádzal ju jeden pracovník bezpečnostnej služby.

Príliš ďaleko pešo nezašli, odzadu k nim pribehli dvaja lúpežníci, pravdepodobne do nich strčili a vzali im prepravované peniaze. Ako nečakane prišli, tak sa aj stratili.

Polícia sledovala každý možný smer podozrení, ale ďaleko sa nedostala.

Už v súvislosti s vyšetrovaním sa vynára celý rad otáznikov. Ťažko si vôbec predstaviť, kvôli krátkosti trasy, načasovanie lúpeže takto presne bez informácií od komplica z prostredia sociálnej poisťovne. Navyše, nie vždy sa prepravovala taká vysoká suma peňazí ako tento raz.

Peniaze mali doniesť do blízkej pobočky VUB.

Pochybenia neboli pochybením

Závažný zločin lúpeže polícia doteraz neobjasnila a stíhanie prerušila. Páchateľa sa im nepodarilo zistiť.

Pobočka Sociálnej poisťovne v Žiline sa taktiež s prípadom vyrovnala po svojom. V tom čase mala uzatvorenú poistnú zmluvu s poisťovňou Allianz – Slovenská poisťovňa na poistenie prenosu peňazí. Zmluva bola uzavretá v roku 2002. Podľa bodu 3 poistných podmienok bola preprava peňazí poistená do sumy 500 tisíc korún. Prepravovaná suma prevyšovala túto čiastku takmer trojnásobne. Rozdiel medzi tým, čo kryla poistka, a ulúpenou sumou predstavuje v súčasnej mene 27 467,73 eura. Bolo potrebné určiť, kto tento rozdiel zaplatí.

Pozoruhodné je, že v dobe lúpeže bola Ľubica Pisáriková vedúcou oddelenia ekonomiky a prevádzky pobočky v Žiline. Zodpovednosť za to, že sa prepravovala oveľa vyššia suma, ako pokrývalo poistenie od Allianzu, však odmieta. Vraj o tom rozhodli iní ľudia. Bližšie ich však nešpecifikovala a následne sa v telefonickom rozhovore vyjadrila, že sa k ničomu v tej súvislosti vyjadrovať nebude a že sa máme obrátiť na hovorcu Sociálnej poisťovne z Bratislavy.

Podotýkame len, že Ľubica Pisáriková sa nielen vyhla akejkoľvek zodpovednosti za škodu, ale bola aj svojím spôsobom „odmenená“. Stala sa totiž v roku 2012 riaditeľkou pobočky v Žiline a pod jej vedením škodová komisia požiadala generálneho riaditeľa SP o uhradenie vzniknutého manka s odôvodnením: „...nikto nenesie zodpovednosť za vzniknutú škodu“. V septembri 2013 došlo k uhradeniu manka zo Správneho fondu SP.

Zaujímavé je, že prípadom sa zaoberala aj súčasná viceprimátorka Žiliny Slavomíra Brezovská ešte v roku 2009 ako nová riaditeľka pobočky SP v Žiline. Svojím podpisom potvrdila rokovanie škodovej komisie, kde sa konštatovalo, že „osoba, ktorá peniaze prepravovala do banky, nezavinila škodu na majetku SP, nepochybila pri prenose peňazí... a odcudzenie nebolo spôsobené z nedbanlivosti“.

Jediný „potrestaný“ bol riaditeľ

Pobočku v čase lúpežného prepadnutia viedol Andrej Sočuvka. Keď sme sa pýtali hovorcu Sociálnej poisťovne Petra Višvádera, akú zodpovednosť voči svojim pracovníkom vyvodila SP, poslal nám e-mailom toto krátke stanovisko: „Sociálna poisťovňa v súvislosti s týmto prípadom vyvodila osobnú zodpovednosť – odvolala vtedajšieho riaditeľa pobočky a následne zmenila interné predpisy o preprave peňazí, cenností, cenín a listinných cenných papierov.“

Aj z tohto však jasne vyplýva, že interné predpisy boli nedostatočné, nechránili takto prepravované peniaze a nehovorili ani o konkrétnej zodpovednosti. Žiaľ, muselo dôjsť k lúpežnému prepadnutiu, aby sa tak stalo.

Andrej Sočuvka pre TA3 uviedol, že podľa jeho názoru pochybili niektorí podriadení, ktorí nedodržali nariadenia a predpisy.

Stačilo tak málo, keby sa držali znenia poistnej zmluvy na prepravu peňazí a rozdelili prepravovanú sumu na tri menšie čiastky. Opýtali sme sa v inej inštitúcii, ktorá denne inkasuje peniaze a posiela ich do banky, ako to robia. Odpoveď znela, že v plnom rozsahu sa držia poistnej zmluvy a nielen to, jej znenie zapracovali do svojich interných predpisov, ktoré v prípade zmien a doplnkov v poistnej zmluve ihneď menia. Z bezpečnostných dôvodov neuvádzame názov spoločnosti.

Kde zostala zodpovednosť

O peniaze daňových poplatníkov, teda tie, na ktoré sa pravidelnými mesačnými platbami zbierame všetci, sa majú starať zodpovední ľudia. Mali by myslieť na ich zabezpečenie vopred a nie, až keď sa niečo stane.

Taktiež by mali niesť zodpovednosť za straty a škody, ktoré môžu vzniknúť nielen tým, že ich priamo spôsobili, ale niekedy aj nečinnosťou. Preto o prípade píšeme, lebo sa nám nezdá správne, aby sa strata peňazí vo verejnej inštitúcii len tak ľahko „odpísala“ a riaditelia očisťovali svojich podriadených. Napísať do správ, že „nikto nie je zodpovedný“, je veľmi nezodpovedné.