Keď váš motor žerie granule

MOŠOVCE. Jaroslav Fabian je rodák z Mošoviec v Turci. K pretekom psích záprahov, (mašerstvu) ho priviedol súrodenec. „Na konci osemdesiatych rokov začal môj brat pretekať s Malamutmi,“ približuje Jaroslav Fabian.

Svoju pretekársku premiéru absolvoval v roku 1990 v Mošovciach. „Mal som dvoch psov, Sibírsky Husky, zabehnutých v záprahu.“ Rok nato pribudli ďalší dvaja. Podieľal sa na založení Asociácie jazdcov a od roku 2000 pôsobí ako poradca chovu Husky v rámci Slovenského klubu severských a japonských plemien, ktorý tiež zakladal.

V roku 1994 založil chovnú stanicu. Informácie čerpal z kníh a tiež od chovateľov, najmä z Českej republiky. V druhej polovici deväťdesiatych rokov presunul chov do Martina.

Na zachovanie čistoty každého chovu slúžia testy DNA. Na to dohliada práve klub. „Deviaty vrh v priebehu dvadsiatich rokov,“ bilancuje Jaroslav Fabian. Podľa neho zlé meno serióznym chovateľom robia „množitelia.“ Tí, ktorí predávajú šťeňatá zo šiesteho či siedmeho vrhu. Za rok. Tým sa vytráca kvalita. Čistokrvné sťeňa Husky s preukazom pôvodu nie je lacná záležitosť. „Najmenej 500 euro.“

Súčasné chovateľstvo má dve línie – športovú a výstavnú. S tréningom Husky na záprahy treba začať okolo šiesteho mesiaca veku. Približne v jednom roku ide pes prvý raz do záprahu. Nie všetky Husky sú stvorené na preteky. „Ôsmi z desiatich sú šprintéri.“ Tréningovým štandardom je, ak psy zabehnú aspoň desať kilometrov. No kým osedláte záprah, musíte ho vedieť ovládať. „Dži je vpravo, „ho“ je vľavo. Používa sa tiež stoj,“ prezrádza ďalej. Špičkových pretekárov v zahraničí sponzorujú firmy. U nás nič podobné neexistuje. Väčšina peňazí prúdi z vlastných vreciek jazdcov.

„Stačí byť členom klubu a vlastniť muscherpas. Získate ho na základe skúšky, vykonanej v klube,“ objasňuje spôsob, ako sa prihlásiť na preteky, skúsený mašer. A zaplatiť štartovné. Sú tri druhy závodu. Šprinty. Krátke trate, desať až pätnásť kilometrové. Psy ich zabehnú za dvadsať až tridsať minút. Jazdcovi stačia ľahké sane a vak, ktorý uvezie jedného psa. „Midi“ sú stredné trate v dĺžke okolo štyridsať kilometrov.

Divácky najatraktívnejšie sú „longové“ závody. Psy bežia niekoľko dní, osemdesiat aj viac kilometrov. Povinnou výbavou je varič, spacák, psie žrádlo... Súčasťou „longu“ je nocovanie pod holým nebom. V našich podmienkach sa pre svoju dĺžku konajú málo.

Kŕmenie má významnú úlohu v príprave psov na závod. „Hodinu pred štartom im dávam vývar, hroznový cukor či jedlý olej, prípadne kurací tuk.“ Počas preteku je dôležité napájanie. V prípade „midových“ a „longových“ tratí je nutné hodinu po preteku tuky opätovne doplniť.

Mašerská sezóna sa delí na jesennú a zimnú. Všetko záleží od počasia. Keď nenasneží, psy sa zapriahajú do kolobežiek (1 až 2 psy), trojkoliek (2 až 4 psy) alebo štvorkoliek, ktoré ťahá šesť a viac psov.

Kúpa profi saní v zahraničí vás vyjde poriadne draho – okolo 1800 euro. Aj preto ich Jaroslav Fabian, spoločne s bratom, vyrábajú svojpomocne. Ich cena je približne 500 euro. Najčastejšie zhotovujú sane na šprinty.
Používajú ľahké materiály s ohľadom na požiadavky zákazníka.

„Brat vyrába aj šnúry z umelých vlákien,“ dopĺňa. Dvadsať eurové postroje pre psa tak zostávajú najlacnejšou položkou z mašerskej výbavy. „Špičkové dostanete napr. v Českej republike.“

Dnes už Jaroslav Fabian preteká len príležitostne. Rád si však zaspomína na všetko dobré i zlé, čo so psami zažil. „Pred desiatimi rokmi vo Veľkej Rači ma záprah ťahal po svahu. Mal som z toho odretú kožu na ruke. Alebo sme urobili trať okolo detského domova v Necpaloch a jazdili sme s deťmi dookola.“

Väčšinu času a energie venuje chovu. V súčasnosti má šesť psov. K svojim štvornohým priateľom sa snaží chovať s úctou. „Nikdy ich neutrácam po skončení športovej činnosti, nechám ich u mňa dožiť, kým to ich zdravotný stav dovolí.“