Súd dospel k záveru, že nie je jednoznačne dokázateľné protiprávne konanie a oslobodil ho.
ŽILINA. Ján Púček od roku 1996 pracoval ako zamestnanec súdneho exekútora. Jeho vzťahy s ním bol nadštandardné, viacerí uvádzajú, že boli veľkí kamaráti. Potom však prišlo k zlomu, Púček hovorí, že praktiky na úrade mu boli proti srsti. „Na úrad nastúpili jeho synovia a tí sa nedívali na nič, len na peniaze. Nevedel som pochopiť ich systém účtovania. Bolo to proti morálke a otec ich v tom podporoval,“ povedal Púček.
Odpustenie polovice odmeny exekútorovi
Dnes už poslanec, vtedy zamestnanec exekútora, začal upozorňoval na niektoré prípady. Mal vychádzať v ústrety dlžníkom tým, že im povedal aké sú možnosti a ako sa dá dlh vyrovnať bez zbytočne veľkých dodatočných výdavkov.
V podobnom duchu sa niesol aj prípad z roku 2006, ktorý nakoniec skončil pred súdom. Na starosti mal prípad pani Ľubice, ktorá mala dlh voči Sociálnej poisťovni. Púček jej mal povedať, že ak dlh dobrovoľne zaplatí alebo sa dohodne na splátkach, má možnosť zaplatiť len polovicu finančnej odmeny exekútorovi. „To je v konečnom dôsledku pravda, pretože to umožňuje zákon,“ povedal. Potom za exekútora podpísal jej žiadosť.
Žiadosť vraj nikdy neprijal
Púček zastupoval exekútora, keď bol mimo pracoviska. Toto nebolo zákonné, priznáva aj Púček, no fungovalo to tak. Potom, ako sa vzťah s exekútorom zhoršil, vytiahol tento prípad s tým, že Púček sa, podľa neho, dopustil podvodu, pretože jej prisľúbil odpustenie polovice odmeny a konal v jeho mene, pričom exekútor o tom nemal vedieť.
Ľubicin právnik predložil exekútorovi kópiu žiadosti, on ju však neprijal s tým, že takýto súhlas nikdy nedal. Potvrdením by prišiel o približne tisíc eur. „Podpisoval som za neho „tisíce písomností“ i napriek tomu, že tak mohol robiť iba sám exekútor,“ povedal,“ splnomocnil ma a poveril riadením úradu.“ Na úrade bola aj pečiatka s exekútorovým podpisom, ku ktorej mal prístup.
Nechcel sa obohatiť, nie je to podvod
Súd rozhodol ešte v októbri minulého roku. Spod obžaloby ho oslobodil. Viacerí svedkovia potvrdili existenciu pečiatky s podpisom exekútora, takisto hovorili aj o jeho kamarátskom vzťahu k Púčekovi. To, že sa situácia odohrala tak, ako bolo napísané v obžalobe, priznáva aj Púček. Súd však nebol názoru, že by sa tým chcel nejako obohatiť. „Oslobodenie spod obžaloby sa uplatní, ak sa skutkový dej síce stal, avšak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo nie je trestným činom a to v dôsledku okolností vylučujúcich protiprávnosť činu,“ píše sa v rozsudku.
Exekútorova výpoveď bola nepresvedčivá
Púček je stále v presvedčení, že keď človeku povie o možnosti zníženia „pokuty“, pričom svoje dlhy zaplatí, nerobí nič zlé. Podľa trestného zákona by sa podvodu dopustil, ak by exekútora uviedol do omylu, vykoná úkony, ktorými by mu vznikla škoda a tým by sa on alebo niekto iný obohatil. „Podstatou obrany obžalovaného Jána Púčeka bolo, že pracoval výlučne na základe ústneho poverenia súdneho exekútora ako nepísaný vedúci exekútorského úradu, teda mohol podpisovať dokumenty, mal súhlas exekútora s použitím pečiatky s jeho podpisom. Takisto mohol rozhodovať aj o možnom odpustení odmeny súdneho exekútora, ako v tomto prípade. To, že vystupoval ako nepísaný vedúci s rozsiahlymi právomocami a kompetenciami zverenými mu súdnym exekútorom potvrdila väčšina svedkov. Obžalovaného zo spáchanie trestnej činnosti usvedčuje v podstate len výpoveď svedka poškodeného, ktorá bola pomerne nejednoznačná a nepresvedčivá,“ píše sa v rozsudku.
Odvolanie stiahli
Keby Púček nebol oslobodený, prišiel by aj o mandát poslanca žilinského Mestského zastupiteľstva. Viacerí ľudia s jeho konaním súhlasia, považujú ho za férový a ľudský prístup.
Po vynesení rozsudku sa prokurátor na mieste odvolal. Po niekoľkých dňoch si však svoje konanie rozmyslel a odvolanie stiahol. Rozsudok je tak právoplatný.
