Basketbalisti Academic-u Žilina si už pred záverečným dvojkolom vybojovali umiestnenie do štvrtého miesta v prvej lige skupiny východ. Znamená to, že si zahrajú v nadstavbovej časti o 1. - 8. miesto. Tréner Jozef Bučák vyjadruje spokojnosť a ako tvrdí, rád by šiel s mužstvom ešte vyššie.
Umiestnenie v najlepšej štvorke určite poteší. Rodilo sa toto postavenie ťažko?
- Postavenie nám zaručuje postup medzi osem najlepších tímov zo západu a východu, kde budeme bojovať o víťazstvo v 1. lige. Po prvých štyroch zápasoch sme boli bez prehry a umiestnenie v prvej štvorke vyzeralo veľmi reálne. Lenže potom prišli tri zápasy proti silnejším súperom, ktoré sme prehrali a naše postavenie sa skomplikovalo. Jednoduché to určite nebolo, ale nakoniec rozhodli naše víťazstvá doma nad Žiarom nad Hronom a v Prešove.
V minulej sezóne sa vám do nadstavby prebojovať nepodarilo, hoci ste tvorili spoločný tím s Martinom. Je teda žilinské mužstvo silnejšie ako vlani?
- Či je silnejšie alebo slabšie, to nech posúdia odborníci a fanúšikovia. Ale z minulosezónneho družstva tu ostali traja hráči, takže tím sme prestavali od podlahy. Na skladaní má zásluhu Milan Rožánek, ktorý sa mužstvu venoval od začiatku nového roka.
Ktorí hráči najviac potiahli tím?
- Nemáme v tíme vyloženého lídra, niekomu sa darí v útoku, iný zase dobre bráni. Snažíme sa pracovať a hrať ako kolektív.
Darilo sa predovšetkým Rožánkovi, ale i ďalším mladíkom. Očakávali ste, že práve oni budú piliermi vášho tímu?
- Neočakával som, že práve Rožánek bude naším najlepším strelcom. Som však rád, že sa dokázali presadiť odchovanci žilinského basketbalu. Ale opakujem, chceme a snažíme sa hrať kolektívne a zodpovednosť za hru a výsledky nesú všetci hráči na čele s realizačným tímom.
Čo skúsenejší hráči? Neboli pre vás v niektorých momentoch aj sklamaním?
– Priznám sa, z niektorých sme boli sklamaní. Hráči, na ktorých malo mužstvo stáť, mali slabý začiatok, trvalo dlhšie, kým sa rozohrali, predsa len sme sa museli najprv zohrať, veď sme tím poskladali nanovo.
Aké budú vaše ciele v nadstavbe?
– Ako každý, aj my chceme vyhrať čo najviac zápasov a pobiť sa o prvenstvo v prvej lige. A predovšetkým chceme prilákať žilinského diváka do hľadiska dobrou hrou a výsledkami.
S ktorými tímami budú zápolenia najťažšie? Dá sa to určiť už teraz?
- Proti všetkým to bude náročné. V nadstavbe už nebude ľahký súper.
Poďme na inú tému. Žilinčania si pred Vianocami zmerali sily s ruským tímom z Moskvy. Čo vám dali tieto duely?
– Brali sme to ako prípravu, vyskúšali si niektoré taktické variácie v obrane i v útoku. Bohužiaľ, ruskí centri nedostali víza, takže tu boli v oklieštenej zostave. Priestor dostali všetci hráči, ktorí sa dostavili na zápas a boli zdraví. Tí, ktorí menej hrávali v súťažných zápasoch, dostali priestor, aby sa ukázali a rozohrali.
Aký je ruský basketbal v porovnaní s tým slovenským (na tejto úrovni)?
- Aj keď sme vyhrali všetky zápasy o viac ako 20 bodov, rozdiel v nasadení a húževnatosti bol očividný a bol na strane Rusov. Hrali naplno od začiatku do konca a do každého kontaktu šli na 100 percent.
Pripravovali ste hráčov nejako špeciálne na duely s Moskovčanmi?
– Nie, brali sme to ako dobrú prípravu. Vedeli sme len to, že príde univerzitný tím, ale nevedeli, v akom zložení.
Páčilo sa Rusom v Žiline?
– Áno páčilo a veľmi, hlavne naše dievčatá. Mali pripravený aj program, boli si pozrieť dominanty Žiliny a okolia. Som rád, že sa obnovila táto žilinsko-moskovská spolupráca medzi univerzitou MADI a Žilinskou univerzitou, ktorá začala ešte v roku 1968.
Rok 2013 sa skončil. Aký bol pre váš tím a celkovo basketbal v Žiline?
- Dúfam, že sme sa odrazili od dna po vlaňajšej neúspešnejšej sezóne, na ktorej prípravu bolo doslova pár dní. Tým, že sme postúpili do skupiny, kde sa bude hrať o postup do extraligy, už teraz možno hovoriť, že sme urobili pokrok. No k spokojnosti, vzhľadom k histórii mužského basketbalu, je ešte dlhá cesta. Navyše, na celom Slovensku je v športe veľmi zložitá a nepriaznivá situácia, slovenský basketbal a Žilina nie je výnimkou.
Čo si prajete po športovej stránke do toho nového?
– Aby sa nám vyhýbali zranenia a mali dostatočný počet hráčov na tréningoch. Rovnako si prajeme, aby sme mali kde „normálne“ trénovať a hrať. Ďalej túžime predvádzať taký basketbal, aby sme opäť pritiahli žilinskú verejnosť na tribúny. V neposlednom rade prajem žilinskému basketbalu, aby sa nám podarilo vytvoriť mládeži také podmienky, aby talenty a záujemcovia radi prichádzali medzi basketbalistov v zodpovedajúcom počte. Hráčom prajem veľa chuti a motivácie do tréningového procesu.
Na záver chcem poďakovať vedeniu Žilinskej univerzity a vedeniu ACADEMIC ŽU Žilina za podporu a vytvorenie dobrých podmienok na trénovanie.
