Bude opäť kandidovať? Tu sú jeho odpovede.
Rok 2013 je za nami. Aký bol z pohľadu mesta? Ktoré udalosti pokladáte za najvýznamnejšie?
Neviem, ako to rozdeliť, ale z pohľadu takého občianskeho to bola rekonštrukcia Národnej ulice, čo bola najväčšia investičná akcia a v tomto roku jediná vzhľadom na prostriedky, ktoré máme. Cením si, že mesto normálne funguje, aj napriek tomu, že problémy s peniazmi tu stále sú. Pokladám to za veľký úspech. Sťažnosti, ktoré od ľudí prichádzajú, a nie je ich nejaké veľké množstvo, sa snažíme vyriešiť. Dôležité pre mňa je, že sa darí mestu financie ozdravovať.
Ďalšou vecou je, že tu máme stále menej a menej korupcie. Nasadili sme v tomto smere veľmi prísnu latku, pre všetkých zamestnancov úradu platí nulová tolerancia k týmto javom. Toto považujem za zásadné a dôležité.
Ako to vnímajú ľudia z vonku, neviem. Väčšinou majú dojem, že sa všade kradne a ich to netrápi, nevedia, čo sa u nás v tomto smere robí.
Možnom chýbajú podrobnejšie informácie.
Otázka je, kto ich ľuďom posunie. Médiá sa na to nepýtajú. Kradne sa, nekradne sa? Nikto z nich sa na to nepýta, akoby to ani nikoho netrápilo. Každý má potom pocit, že sa kradne všade. Vnímam to vo veľkej i malej politike rovnako. Nám sa za skoro tri roky podarilo vyčistiť úrad od korupcie, aspoň nemám informácie o tom, že by sa niekto na úrade choval nečestne. Úradníci majú k stránkam úplne iný prístup, keď vedia, ako to vníma vedenie mesta, a teda, že takéto niečo ako korupcia nie je prípustné. Aj tým sú vzťahy medzi zamestnancami úradu podstatne lepšie, ako boli v minulosti. Každý z nich si môže byť istý, že má za sebou vedenie mesta a môže sa smelo postaviť proti korupčným návrhom zo strany kohokoľvek.
Aké je, podľa vás, finančné zdravie mesta?
Rok bol napriek všetkým pozitívam veľmi ťažký. Negatívne dopady z minulosti sú veľké. Nebude to inak ani v budúcom roku. Stále máme pred sebou súd v súvislosti s Auparkom a budeme sa musieť vysporiadať aj s obytným súborom, ktorý sa staval pre Kiu – obytný súbor Krasňany. Sú to dve obrovské záťaže. Keby sme tieto problémy nemali a nemuseli sme každý rok splácať päť miliónov úverov a úrokov, tak by sme mohli tieto peniaze použiť na investičné zámery, ktoré sú v meste nevyhnutné. Ide o správu a údržbu ciest, bytovú výstavbu, riešenie športovísk a mnoho ďalšieho. Zadlženosť mesta napriek tomu klesá. Boli sme niekde nad úrovňou 86 percent a ak sa nám podarí zlikvidovať aj problém so spomínaným obytným súborom Krasňany, budeme niekde na úrovni 46 percent už budúci rok. Takto nám vzniká už pre budúci rok úverová kapacita, čo je dobrou správou, pretože mesto by si už mohlo zobrať úver na niečo, čo by sme považovali za nesmierne dôležité. Doteraz sme takú možnosť nemali.
Príspevok štátu za obytný súbor však musíte vrátiť
O tom ešte nie je definitívne rozhodnuté. Podnikáme všetky kroky, aby sme ho platiť nemuseli, aby to nedopadlo na mesto zase ako nejaká dlhová služba, ktorú musíme my zlikvidovať. Chceme, aby to zobral na seba štát, pretože mesto s tým nemá nič spoločné. Obytný súbor staval štát pre Kiu v rámci poskytnutých výhod, čo bolo vtedy v súlade so stratégiou štátu. Ja však nerozumiem, prečo by to malo dopadnúť na mesto Žilina. Kia nie je postavená na katastrálnom území mesta, ani tie dane z nehnuteľností neplynú do mestskej kasy. Verím, že sa nám to podarí vyriešiť.
Čiastočne ste už hovorili o „dedičstvách“ z minulosti. V súčasnosti Mesto Žilina nie je spájané so žiadnymi kauzami. Minulosť je tu však stále a ľudia žiadajú, aby sa mnohéveci vyriešili. Ako v tompostupujete? Jemožné vôbec napraviť niektoré prešľapy?
Nechcem sa vyhovárať na to, čo bolo alebo nebolo. Som v úrade už skoro tri roky. Faktom však je, že každý rok nás citeľne zasiahne nejaká nepríjemná správa, ktorú nájdeme v tej povestnej skrinke s kostlivcami a musíme to nejakým spôsobom riešiť. Zmluvy podpísané nešťastným spôsobom, dlžoby, alebo veci, o ktorých sme vôbec nevedeli, že existujú. Jednoducho sa zrazu objavia a zaťažujú nás nielen po finančnej stránke, ale aj v pracovnej činnosti. Musíme sa im venovať. Namiesto toho, aby sme sa venovali budúcnosti mesta, až 60 percent času nám zaberie riešenie nezmyselných vecí z minulosti. Obyvatelia mesta to nevnímajú, ani ich možno nezaujíma, aké problémy mesto rieši. Chcú vidieť výsledky, chcú vidieť, čo sa v prospech mesta robí. Chápem to a je to v poriadku. V ponímaní verejnosti na to je tam primátor, aby niečo robil, aby mesto bolo krásne a rozvíjalo sa. Darmo budem vysvetľovať ľuďom, že tu bol jeden „nešťastný“ primátor a pred ním ešte „nešťastnejší“, ktorí mesto dostali do situácie, v akej sa len veľmi ťažko hľadá spôsob, aby mesto riadne fungovalo. Nechcem to na každej tlačovej besede zdôrazňovať. Na druhej strane - dal som urobiť právne analýzy, preskúmali sme zásadné zmluvy z pohľadu právneho, či je možné od nich odstúpiť alebo nejakým spôsobom zrušiť. Právne analýzy potvrdili, že odstúpenie od niektorých zmlúv by malo oveľa negatívnejší dopad. Niektoré zmluvy sa podarilo zrušiť. Boli také aj také prípady. Zorientovali sme sa v tom a urobili všetko potrebné. Napraviť všetky krivdy z minulosti sa však nedá. Či už hovoríme o športovej hale, o predajoch pozemkov - mestské zastupiteľstvo v tej dobe to schválilo. Schválilo aj predaj pozemkov pod Aupark aj všetko to, čo sa dialo okolo OC Mirage. Nemáme dnes žiadnu páku, aby sme mohli tieto veci zvrátiť. Nemáme ani peniaze na to, aby sme kúpili späť športovú halu, nieto ešte, aby sme ju dali do poriadku.
Hovorilo sa o zámene majetku
Táto zámena je v procese. Urobili sa všetky znalecké posudky a odhady, urobili sme návrhy z pohľadu možnej zámeny, pretože jediná možnosť, ako nadobudnúť niektoré majetky naspäť - aj športovú halu - je práve zámena za pozemky, ktoré mesto nepotrebuje. Pripravujeme to do finále, malo by to ísť na prerokovanie do februárového mestského zastupiteľstva. Do decembrového sa to nestihlo kvôli oneskoreným znaleckým posudkom, aj keď som deklaroval, že to do konca roka chceme vyriešiť. Nepodarilo sa, ale nemožno to unáhliť, chcem, aby poslanci mali dostatočný čas na zoznámenie sa s tak rozsiahlym materiálom. Ešte je tu však aj druhá strana, zastupovaná pánom Trabeelssiem. Ak vznesie nejaké požiadavky nad rámec doteraz prerokovaných zámen, alebo požiadavky o ktorých sme predtým nehovorili, a ktoré sú v zásadnom rozpore s mojim názorom o ďalšom predávaní pozemkov kdekoľvek v centre mesta, budem mať potom problém a nebudem s takouto výmenou súhlasiť. Ak bude dohoda takto podmieňovaná, nedôjde k žiadnej dohode.
Traumatizujúcou témou v poslednom čase je parkovanie na sídliskách. Počúvame z rôznych strán emotívne ladené vyjadrenia. Je podľa vás nutné túto vec vyriešiť už na budúci rok?
Určite to nie je o tom, že by sa to muselo vyriešiť v roku 2014. Aj na stretnutí s občanmi som povedal, že si musíme zadefinovať nejakú filozofiu, ako chceme problém riešiť. Aby sa to mohlo pripraviť zodpovedne. Reálne to vidím na roky 2015 až 2016. V každom prípade to však vidím ako nutnosť. Nie je to problém len nášho mesta, parkovanie riešia všade, lebo áut na jednu rodinu pribúda. V zahraničí to riešili a vyriešili, nás to len dobieha. Ak pozeráme do budúcnosti mesta, som presvedčený, že takéto riešenie musí prísť, k regulácii parkovania na sídliskách bude musieť dôjsť. Otázka je, akým spôsobom. Po stretnutiach s občanmi prichádzajú aj racionálne návrhy. Výzva na stretnutiach s občanmi či v médiách má odozvu a návrhy stále prichádzajú. Niektoré sú celkom dobre spracované, ako by to mohlo fungovať. V priebehu januára to budeme vyhodnocovať. Všetky voľné zdroje, ktoré vytvoríme v budúcom roku, dáme do dobudovania parkovacích miest s využitím súčasných možností, napríklad aj na Solinkách. Čiže vytvoríme tam viac parkovacích miest. Zo zdrojov mesta skúsime označiť pásy a miesta, aby sme tam nejako „upratali“. Ak občania uvidia, že aj napriek všetkému je stále parkovacích miest nedostatok, možno sami uznajú, že je potrebné ísť do spoplatneného parkovania. Stojím si za tým, že jedine spoplatnené parkovanie donúti ľudí rozmýšľať ekonomicky aj prakticky. Chceme robiť služby tým, ktorí tam bývajú a nie tým, ktorí tam podnikajú a majú zaparkovaných aj päť áut.
Pred nami je rok 2014. Čo v ňomočakávate ako najdôležitejšie? Zároveň prezraďte, či chcete vo svojej práci primátora, ktorú ste začali, pokračovať aj v ďalšom volebnom období alebo máte iné plány?
- Pre mňa je dôležité, aby mesto plnilo základné funkcie, aj keď sa to zdá také obyčajné. Ale dosiahnuť tento stav dnes znamená veľké úsilie. Peňazí na investičné akcie príliš nebude. Je dôležité vyhrať spor v súvislosti s Auparkom, to je 17 miliónov eur, nájsť cestu s ministerstvom financií kvôli 4 – 7 miliónom za obytný súbor Krasňany. Viac ako 20 miliónov eur spolu sú pre nás obrovské peniaze, ktoré by mesto mohli posunúť do nútenej správy. Takúto rezervu v rozpočte nevieme ani naplánovať. Spor sa však môže ťahať dlho a nemusí sa ani skončiť v roku 2014. Pre mňa je dôležité, aby sme návrhy a pripomienky občanov vedeli riešiť efektívne a rýchlo. Treba priznať, že človek vo vysokej politike, v ktorej som aj ako člen slovenského parlamentu, musí rozmýšľať o tom, čo a ako ďalej. Sú tu nejaké výzvy z minulosti v súvislosti s diaľnicami, aj možnosť odísť z politiky úplne do súkromného sektoru, na druhej strane je tu aj zodpovednosť voči tomu, čo som začal, voči ľuďom, ktorí mi pomáhajú, ale najmä voči voličom, ktorí mi dali na funkciu primátora mesta priamy mandát. Nerobím v mestskom zastupiteľstve stranícku politiku, hodnotím, či návrh je pre mesto dobrý alebo nie, nech vychádza z akejkoľvek strany. Pripravujem a chystám sa kandidovať aj do ďalšieho obdobia.
Kde trávite voľný čas v zime?
Keď sa dá, tak na lyžovačke. Lyžujem veľmi rád a využívame na to najmä terény v okolí Žiliny a Martina. Nemusíme nikam ďaleko chodiť.
