BRODNO. Každým rokom svorne tvrdíme, že Vianoce sú zase o čosi viac komerčné a na ten ďalší konštatujeme, že to v porovnaní s týmto rokom nebolo ešte nič. Aj na Slovensku sa západná konzumná kultúra uchytila a dobre sa jej darí.
Prvotný význam Vianoc má však svoj základ v kresťanstve, a tak, kto by vedel o nich rozprávať lepšie ako kňaz? Oslovili sme preto správcu farnosti v Brodne Karola Valla.
Sviatok rodiny
„Vianoce by mali byť vnímané najmä duchovne. Celé to je o slávení narodenia Pána a oslave svätej rodiny,“ skonštatoval na margo známeho trendu papučovej kultúry, kedy sa ľudia izolujú dokonca aj od vlastnej rodiny a jediným dobrým priateľom, ktorému dajú prednosť pred televíziou, je „hora“ jedla.
Na slávenie Vianoc sa kresťania pripravujú počas štyroch týždňov, v období adventu. Čas na ticho a premýšľanie je, podľa Valla, pozvaním prehodnotiť svoje rozhodnutia a smer, ktorým sa uberáme.
Na čaro vnútorného pokoja prišli už mnohí. Ešte viac ľudí však má problém zastaviť sa aj pred Vianocami. „Je dosť náročné vytrhnúť človeka z uponáhľanej mentality, ktorá sa infiltrovala do spoločnosti,“ povedal.
Vyvrcholenie či začiatok?
Ak hovoríme, že pôvodný význam Vianoc sa z rodín vytráca, tak môžeme s istotou tvrdiť, že advent už takmer neexistuje. Vianočná výzdoba týždne pred sviatkami nezahaľuje len obchodné reťazce, ale visí aj na rodinných domoch. Štedrý deň sa tak stal vyvrcholením oslavy peňazí a prepychu. Podľa kresťanskej mienky však Štedrý deň nie je vyvrcholením, ale len začiatkom osláv. Do jeho príchodu v kostoloch nenájdete jediný stromček či blikajúce vianočné svetielko.
Niektorí svoje rodiny nevideli
A ako trávia Vianoce samotní kňazi? V trojdní, kedy máme všetci voľno a užívame si chvíľku pokoja majú oni najviac práce.
„Keď je rodina ďaleko, tak sa ju na Štedrý deň vôbec nedá navštíviť. Ak je bližšie, tak sa to dá, ale je to stres. Za tri roky, čo tu pôsobím, som bol na Vianoce doma dvakrát. Človek povečeria, chvíľu sa porozpráva a každú chvíľu pozerá na hodinky, lebo už má nejakú službu, rozmýšľa nad cestou, či nebude poľadovica a či to stihne. Nie je to taký pokoj,“ opísal Vallo.
Stretnutia s rodinou si preto nahrádzajú aj v iné dni. Alebo zvolia možnosť ako v Brodne, že si rodinu pozval na faru. „Je to náročné, počas adventu navštevujeme chorých, pred Vianocami máme veľké spovede a počas sviatkov slúžime.“ Priznáva však, že boli aj sviatky, kedy na Štedrý deň svoju rodinu nevidel. Večeru strávil s dvomi kňazmi. Dokonca dostal aj darček, ktorý ho síce mohol potešiť, veľký úžitok z neho nemal. Na ten deň spomína s úsmevom. „Ten kňaz bol futbalista a daroval mi loptu. Ja jemu knižku. Bola kvalitná a isto aj drahá, ale ja na futbal moc nie som. Dal som ju potom miništrantom, ktorí žiadnu nemali a boli šťastní, že si s môžu zakopať s takou dobrou loptou,“ povedal s úsmevom.
