Prácu pekára dlho odmietal
„Išlo nás z dediny asi desať chlapcov. Učili nás za murárov, no nám sa to neľúbilo a tak sa chlapci povracali naspäť domov, jeden tam ostal pracovať a ja s kamarátom som si hľadal inú prácu,“ povedal.
Pekár pána Jozefa niekoľkokrát nahováral, aby sa išiel k nemu učiť. Jemu sa však veľmi nechcelo, a tak ponuku dookola odmietal. „Akosi som mu padol do oka. Vždy som mu sľúbil, že prídem, no hovoril som si, že keby som chcel byť pekárom, tak som mohol ostať v Belej. Aj sused bol pekár.“
Cítil sa ako doma
Jeho majster nemal deti, o svojho podriadeného sa preto staral ako o vlastného. Tomu, že ponuku prijal, bol Jozef nakoniec veľmi šťastný, u pekára mu nič nechýbalo. Na vábnu vôňu čerstvo upečeného pečiva sa tiež dalo rýchlo zvyknúť. „On mi vytvoril druhý domov. Možno aj preto, že som bol veľmi pracovitý.“
Pracovitosť sa mu vyplatila
Pán Káčer vystriedal niekoľko pekární v Žiline a okolí. Podľa jeho slov, vždy sa snažil byť pracovitý a otvorený, a aj preto si ho v kolektívoch obľúbili. „Snáď všade, kde som pracoval, som bol vedúcim alebo majstrom.“
Ostal verný starej receptúre
„Dnes je ten chlieb iný, učilištia porušili a pekára už ani nepotrebujú. V tom chlebe, čo bežne dostať kúpiť, je, zdá sa mi, viac práškov ako múky. Chcú, aby z menej urobili viac, tak tam dajú prášok, pridajú prášok proti plesniveniu, ďalší dajú, aby ostal dlhšie čerstvý a ktoviečo všetko do toho ešte pchajú,“ povedal.
Aj pán Jozef však pochopil, že pravidlá obchodu a trhu nepustia. Bežný chlieb je síce nekvalitnejší, no lacnejší. Obchodníci preto preferujú variant, ktorý ľudia kúpia skôr. Následok je taký, že keď kedysi upiekol aj jeden a pol tisíca chlebov denne, dnes má o kvalitné pečivo bez umelých prísad záujem tak málo obchodníkov, že predajú sotva štyridsať kusov. Svoje predajne si však zachováva a dúfa, že dariť sa bude aspoň im.