Streda, 21. február, 2018 | Meniny má Eleonóra
Pridajte si svoje mesto

Andrea Lukoničová: Niekto musí informovať aj o nešťastiach

Vídame ju na televíznych obrazovkách s červeným mikrofónom v ruke. A nie vždy nám sprostredkúva dobré správy. Redaktorka súkromnej televízie Andrea Lukoničová.

Andrea Lukoničová v teréne.(Zdroj: ARCHÍV ANDREY LUKONIČOVEJ)

ŽILINA. Andrea Lukoničová je známou tvárou z obrazovky. Takmer denne nám prináša správy z blízkeho regiónu. Pracuje ako redaktorka spravodajstva pre žilinský kraj.

Milovníčka zvierat

K práci novinára si „pričuchla“ už na strednej škole. „Pokúsili sme sa písať školský „Občasník“, ktorý skutočne občasníkom nakoniec aj bol,“ spomína s úsmevom Andrea, „viac nevychádzal, ako vychádzal. No nikdy som neverila, že o pár rokov budem naháňať „A“-čka - v preklade aktuality.“

Andrea totiž vždy snívala o práci zverolekárky. Ako sama povedala, chcela zachraňovať zvieratá a svet ako hrdinka z filmu Hriešny tanec. „No bojím sa hadov a pavúkov, tak som sa nakoniec rozhodla, že učiteľská dráha bude to pravé orechové.“ Dodnes rada spomína na vysokoškolské časy, ktoré aj keď boli veľmi ťažké, nakoniec skončili úspešne. „

Keďže som chcela študovať, musela som popri škole aj pracovať. A robila som skutočne všeličo. Roznášala som pizzu, varila kávu, obskakovala divadelných hercov v Banskobystrickom bábkovom divadle. Študovala som na UMB v Banskej Bystrici na FHV. Univerzitný diplom mám v kombinácii slovenský jazyk - história.“

aerny.jpg

Andrea so svojim psíkom.

Začiatky v televízii? Ťažké

Už v druhom ročníku Andrea pochopila, že učiteľkou nebude, práca s deťmi ju síce bavila, no zazvonenie desilo. „Potom prišlo niečo, s čím som absolútne nepočítala. Dostala som ponuku na pozíciu šéfredaktorky spravodajstva v ružomberskej regionálnej televízii,“ spomína, „Liptov som si nesmierne obľúbila, ten kraj je jednoducho nádherný. Nedávno som v Liptove strávila nádherných päť dní a stretla som sa s ľuďmi, ktorí mi prirástli k srdcu.“

Keď televízia v roku 2007 skrachovala, skúsila šťastie v televízii Joj. A vyšlo to. „Začiatky v celoplošnej televízii boli ťažké, hodili nás do vody a museli sme plávať. Začínali sme úplne od nuly,“ vraví Andrea.

„Na reportáže sme chodili na kolegovej starej lade až kým mu ju nezrušil kamión, ktorý do neho narazil. Dodnes však ďakujem za príležitosť ktorú mi dal náš riaditeľ spravodajstva Roland Kubina. On spolu so skúsenými redaktormi nás naučil robiť to pravé spravodajstvo.“

Na svojej práci má najradšej adrenalín, stretnutia s ľuďmi, to, že nie je v stereotypná a že sa snaží pomôcť, ak to len trochu ide.

Práca redaktorky má však aj svoje nevýhody. „Nepáči sa mi, že nie som pánom svojho času, že spím v napätí, čo ak zazvoní v noci telefón a ja budem musieť niekam utekať, ale na to som si už za tie roky zvykla. Najviac ma však trápi, ak nedokážeme pomôcť.“

al2.jpg

Práca v teréne večer.

Voľný čas

Ak je deň ako má byť a Andrea nie je práve „v teréne“ a nerobí reportáž, vždy ráno, keď vstane si dá kávu a prejde sa so psom. „Mám psíka maltezáčku Aemy a u rodičov máme tri shi-tzu a jedného psíka zo Žilinského útulku, ktorého meno ho vystihuje dokonale - volá sa Lucky. Ale keby som mohla, mala by som doma celý útulok.“

„Ja stále niečo robím, som vraj na „baterky“,“ smeje sa. Keď má voľný deň, Andrea si sama aj navarí. „Variť ma učila moja stará mama a myslím, že sa jej to celkom podarilo.“

Najradšej má segedínsky guláš.

Hlavu si čistí prechádzkami

Medzi správy, ktoré prináša Andrea divákom bývajú vraždy, inokedy dopravné nehody. Ako na ne reaguje? „Informovať o nešťastiach niekto musí, je to naša práca. Ja si čistím hlavu prechádzkami a všetku zlú energiu nechávam za dverami strižne. Ak robíme príspevok s tragickým koncom, za človeka, ktorý opustil tento svet, doma vždy zapálim sviečku.“

Andrea priznáva, že si neraz aj poplakala. „Nanešťastie som prišla k dopravnej nehode, pri ktorej mi zomrela kamarátka z detstva. Zložili sme kameru a nenakrútili sme nič. Slzy sa vtedy zastaviť nedali a s kolegom sme boli celú cestu v aute ticho. Mne sa v hlave na ňu premietali spomienky a kládla som si otázku prečo.“

Za nezabudnuteľné považuje niektoré osudy ľudí - to ako sa dokážu postaviť na nohy, aj keď sa už zdá, že to nepôjde.

Popri natáčaní sa občas vyvŕbi aj úsmevná príhoda. „Spomínam si, že raz keď nám bola na Kysuciach taká strašná zima, tak sme sa guľovali, aby sme sa aspoň trochu zohriali.“

Vianoce – sviatky pokoja

Blížia sa najkrajšie sviatky v roku. Napriek tomu sa neustále niečo deje a je čo točiť. Andrea hovorí, že má jednu zásadu a tá platí celý jej život.

„Na Vianoce som u rodičov v Turci, pretože si neviem predstaviť Vianoce bez nich, bez vône tatkovej kapustnice a bez maminho vaječného likéru. Vždy si na tento čas beriem dovolenku a celé sviatky trávim s rodičmi a bratom. Často s nimi nie som a tieto , pre mňa jedinečné chvíle, si nemienim nechať „ukradnúť“.“

al1_r3651.jpg

Aj takto trávi Andrea čas pri dlhom čakaní. Konkrétne tu čakala na starostu.

Andrea Lukoničová

Životné krédo/motto: Nerob iným, čo nechceš aby robili oni tebe

Znamenie: lev

Obľúbená farba: ružová, modrá, čierna

Obľúbené jedlo: segedínsky guláš

Obľúbený nápoj: káva

Najbláznivejší zážitok: vozenie sa v nákupnom vozíku


  1. V Belej nadránom horeli autá, ostali z nich len vraky 602
  2. Našli u neho toľko marihuany, že by stačila na 206 jointov 188
  3. Najohrozenejšiemu hradu svitá nádej. Starhradu pomôžu dobrovoľníci 173
  4. Čakárne na onkológii získali nový šat 124
  5. Karatisti získali cenné kovy na podujatiach v Trenčíne i vo Zvolene 122
  6. Pod Strečnom a na kysuckej ceste smrti menej tragických nehôd, v Žiline stále veľa mŕtvych 109
  7. Rozbitú Kamennú ulicu opravia.O obnove osvetlenia však už neuvažujú 77
  8. MŠK Žilina do Bratislavy nepocestuje, duel so Slovanom odohrá v Myjave 72
  9. Malá Fatra: Po stopách šeliem sa vydalo takmer sto dobrovoľníkov 47
  10. Rosinská cesta sa vynorila z tmy 38

Najčítanejšie správy

Žilina

Našli u neho toľko marihuany, že by stačila na 206 jointov

Muž z Liptova môže stráviť za mrežami až desať rokov.

Najohrozenejšiemu hradu svitá nádej. Starhradu pomôžu dobrovoľníci

Záchrancovia chcú získať ruinu do podnájmu od majiteľov hradu.

Čakárne na onkológii získali nový šat

Pohodlné lavice už využívajú pacienti na prízemí i prvom poschodí

Karatisti získali cenné kovy na podujatiach v Trenčíne i vo Zvolene

Športovci z AC Uniza Karate Klubu Žilina majú za sebou rušné súťažné obdobie.

Blízke regióny

Kde sa dá v Liptove dobre zalyžovať? Ponúkajú sa malé strediská

Pravá zima nechala na seba čakať. Začiatok sezóny vyzeral katastrofálne, počasie sa umúdrilo tak ,ako sa na toto ročné obdobie patrí, a vďaka mrazu a snehu mohli spustiť prevádzku aj menšie strediská a dedinské lyžiarske vleky.

Z lyžovačky do nemocnice. Z Martinských holí dnes vrtuľník odviezol zranené dievča

​​​​​​​Dve zranené dievčatá odviezol z lyžiarskych svahov záchranársky vrtuľník rovno do martinskej nemocnice. Najskôr zasahoval na Martinských holiach, potom v Zuberci.

Podarilo sa! Chorá Terezka z Martina nastupuje na drahú liečbu

​​​​​​​Život malej Terezky Gajdošíkovej závisí od 200-tisícového lieku, ktorý jej poisťovňa najskôr odmietla preplatiť. Po ping-pongu medzi úradníkmi sa nakoniec kompetentní rozhodli našťastie inak. Veď dievčatko má metastázy už aj v kostičkách.

V Iľanove sa už lyžuje, Mikulášania to majú zadarmo

Obyvatelia mesta Liptovský Mikuláš na vleku neplatia.

Do Váhu sa dostala odpadová voda z kožiarskeho závodu

Rozruch v priemyselnej časti Liptovského Mikuláša vyvolala havária v kanalizačnom potrubí jedného z najväčších závodov v meste. Odpadové vody z kožiarskej výroby tiekli priamo do Váhu.

Všetky správy

Plakala a plakala. Ten pocit bezradnosti neprajem nikomu, tvrdí Fialková

Bola som dezorientovaná. Nevedela som, či mám vôbec o niečo bojovať, hovorí Anastasia Kuzminová.

Slováci prehrali s USA aj druhýkrát a na olympiáde končia

Slovenskí hokejisti dostali päť gólov.

Babráci. Fanúšikovia majú právo sa hnevať

Olympijská správa o stave slovenského hokeja.

Šatan: Z nášho trendu nezľavíme. Budeme v ňom pokračovať

Keď sa pozriem na celý turnaj, sú tam pozitívne veci, na ktorých sa dá stavať do budúcnosti, hovorí Miroslav Šatan.