ŽILINA. Dievčenská rocková kapela hrajúca rock, rock`n`roll, punkrock, grunge, alternative nie je medzi, najmä mladými, Žilinčanmi neznáma. Niet sa čomu čudovať, keď sa na pódiu stretne päť mladých, krásnych dievčat, ktoré naviac vedia hrať.
Predstavte sa nám trochu.
- Sme dievčenská kapela zo Žiliny, fungujeme vyše troch rokov, ale v zložení Lucia – spev, Nika - sólová gitara, Alice - doprovodná gitara, Mary - basová gitara a Zuzka – bicie, sú to zhruba dva roky. Vznikli sme 16. júna 2010. Prvý impulz vyslala naša basáčka Mary a ďalší vývoj kapely najlepšie popísal jeden nás fanúšik: „Ženy sú komplikované.“ A aj dostať skupinu do tejto podoby bolo riadne zložité. Ale treba povedať, že hnacím motorom na začiatku našej „kariéry“ -ale samozrejme aj doteraz- je naša láska k hudbe a to, že hudba je naším najmilším koníčkom.
Aká je vaša cieľová skupina poslucháčov?
- Pravdupovediac zložitejšiu otázku ste nám asi dať nemohli. Chceme osloviť všetkých ľudí, ktorí majú radi dobrú hudbu. Vždy si vážime, keď po koncerte príde za nami pán v rokoch a pochváli naše vystúpenie, ale tá radosť, keď nám na Facebooku pribúdajú „lajky“ od našich rovesníkov je tiež príjemná. Tým že robíme rôznorodú hudbu, nemáme ani vyhradenú skupinu našich poslucháčov.
Podľa čoho ste vymysleli názov kapely? A kto ho vymyslel?
- Vymýšľali sme ho všetky spolu v skúšobni, takže už si asi ani jedna z nás nepamätá, kto prišiel na konečnú verziu názvu. Vedeli sme, že chceme niečo, čo by nás vystihovalo a Wasted Strings je úplne presné - „premrhané struny“ v zmysle premrhaného talentu, lebo ním mrháme vždy, keď práve nestojíme na pódiu (úsmev).
Ste čisto dievčenská kapela. Ako si spolu rozumiete?
- Bez väčšieho či menšieho napätia nemá hudba ten správny náboj! (smiech) Okrem malých roztržiek si myslím, že väčšie rozpory medzi sebou nemáme.
Ako je to s vami a chlapcami?
- No povedzme si na rovinu, päť pekných a ešte aj talentovaných báb a núdza o chalanov?
Stáva sa vám, že sa kvôli nejakému chalanovi aj povadíte?
- Občas sa nám podarí platonicky sa zamilovať do rovnakého chalana, ale väčšinou sú to veľmi nedosiahnuteľné ciele, takže sa nie je o koho hádať.
Máte nejaký svoj vzor?
- Naším najväčším vzorom je rozhodne Joan Jett aj s jej kapelou The Blackhearts a keďže od nej hrávame pomerne dosť piesní, často sa nám stáva, že nás s ňou porovnávajú. Inak máme každá vlastné vzory, ale vždy sú to rockové kapely.
Spievate v angličtine. Máte aj slovenské skladby?
- V angličtine sa nám spieva lepšie a taktiež je jednoduchšie nafrázovať do pesničky text v angličtine ako v slovenčine.
Kto píše texty? Kto vymýšľa hudbu?
- Každá pieseň je individuálna. Niekedy príde jedna z nás s nápadom a potom to všetky spolu dorobíme, inokedy príde iná s textom a robíme k nej hudbu. Stáva sa, že pesničku odložíme a dorobíme aj po niekoľkých mesiacoch, dokonca aj rokoch. Vtedy si hovoríme, že na tú pesničku sme ešte nedozreli.
O čom spievate?
- O bežnom živote. O tom, čo nás teší a trápi. O nás a o našich fanúšikoch, o našej hudbe a o tom, čo zažívame. Robíme hudbu preto, lebo nám pomáha a dúfame, že naše piesne pomáhajú aj ľuďom, ktorí ju počúvajú.
Chystáte sa krstiť svoje prvé CD. Trochu nám ho predstavte.
- Album sa volá Walk a obsahuje desať autorsky našich piesní. Samotné nahrávanie albumu bolo síce vyčerpávajúce, ale stálo za to. Piesne sme písali postupne, niektoré sú staršie a iné sú zasa čerstvo „z pece“. Ako sme už povedali, štýl našej hudby je rôznorodý a nedá sa presne zaradiť a to sa odráža aj na našom prvom albume.
Kedy krstíte?
- Krst sa koná v magický deň, v piatok 13. decembra, v Boonker Clube v Žiline. Čo sa týka krstného otca, to bude prekvapenie pre fanúšikov a s časti aj pre neho. Dlho sme rozmýšľali, či si na pokrstenie zavoláme niekoho mediálne známeho alebo nie. Nakoniec sme sa rozhodli, že bude lepšie, aby prvé CD pokrstil niekto, ku komu nás viaže nejaké puto, a nie v podstate cudzí človek.
Vonku máte už aj svoj prvý videoklip k piesni Queens. Ako vznikal?
- Videoklip vznikal rýchlo a z časti dosť chaoticky. V priebehu týždňa sme museli vybaviť priestory, kostýmy a samozrejme vymyslieť scenár. Pomáhali všetci, ktorí mohli, ale najväčšia vďaka za tento videoklip patrí chalanom z VLN Productions, ktorý nám klip natočili. Túto pieseň sme si vybrali preto, lebo je z celého albumu tá, ktorá najviac hovorí o tom, kto sme, kde sme a ako sme sa tam dostali. A hlavne sme si chceli ešte do budúcnosti nechať nejaké tie esá v rukáve.
Keby na to prišlo - prijali by ste v kapele aj muža?
- Ak by mal dostatočne dlhé vlasy a plastický chirurgovia by na ňom odviedli veľmi dobrú prácu, tak by sme to možno zvažovali. (smiech)
Ako často sa spolu stretávate a trénujete?
- Máme veľmi peknú a útulnú skúšobňu na vlakovej stanici, pod herňou, pri záchodoch. Proste rock`n`roll. Snažíme s stretávať najviac ako to ide, ale keďže naša gitaristka Nika chodí do školy mimo Žiliny, v plnej zostave mávame skúšky iba cez víkendy. Ale snažíme sa trénovať aj každá sama a spolu najčastejšie ako sa dá.
Kto z vás navrhuje „kostýmy“ na koncerty?
- Vždy pár dní pred koncertom padne v skúšobni otázka, čo si ktorá dáva na seba. Ale v konečnom dôsledku sa nikdy nejako špeciálne nedohadujeme. Každá si obliekame to, v čom sa cítime dobre.
Kde alebo s kým by ste si rady zahrali?
- Lákajú nás zvučné mená producentov a hudobných hviezd a taktiež aj krásne znejúce názvy známych svetových klubov, alebo veľkých koncertných hál, ale ešte stále sme zástancami toho, že aj kebyže máme hrať pre desať ľudí, budeme hrať najlepšie ako vieme.
Akým spôsobom sa propaguteje?
- V súčasnej dobe sa snažíme naše piesne a aj klip rozposlať čo najviac rádiám a oslovujeme média, aby mám pomohli zviditeľniť sa, ale jediná cesta ako sa naozaj dá dostať do povedomia ľudí, je odohrať čo najviac koncertov.
Čo hovoria na to, že hráte v kapele, vaši rodičia?
- Máme obrovské šťastie v tom, že rodiny každej z nás, nás veľmi podporujú a pomáhajú nám nech už si vymyslíme akékoľvek šialené veci, za to im právom patri naše ďakujeme.
Čo robíte, keď práve nehráte?
- Všetky chodíme do školy. Alice, Zuzka a Mary čaká tento rok maturita, Nika tancuje na konzervatóriu a Lucy chodí do školy trápiť svojich žiakov.
Chceli by ste sa v budúcnosti hraním živiť?
- Je to náš veľký sen, ale samozrejme sa nemôžeme spoliehať iba na to a treba si nechať aj nejaké zadné dvierka (ale snáď ich nebude treba).
