V piatok bol ocenený Čestným občianstvom mesta Žilina.
Peter Štanský sa najlepšie cíti v priestoroch archívu, kde na každom kroku na vás dýcha história. Je akoby uväznená v spisoch, papieroch, listoch, správach zažltnutých minulosťou. Ožije, až keď ich vezmete do rúk, prečítate, pochopíte a dáte význam viet do správnych historických súvislostí.
Keď je práca koníčkom
Taká je práca Petra Štanského, ktorý takmer celý profesionálny život od skončenia vysokoškolského štúdia strávil v archívoch, kde hľadal, pátral, triedil, zoraďoval. Stalo sa to pre neho záľubou, koníčkom, ktorý mu prináša radosť i poučenie z odkrývania tajomstiev času.
Archívnictvo mu zariadila náhoda
"Už od detstva ma bavila história. Prvú knihu dejepisu som prečítal ako sedemročný či osemročný," hovorí o svojej vášni a zároveň práci. "Po maturite som chcel študovať históriu v kombinácii dejepis - slovenčina. Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave sa mi však miesto v tomto odbore akosi neušlo. Ponúkli mi štúdium archívnictva, o ktorom som takmer nič nevedel. Vzal som to bez dlhšieho váhania a dodnes som toto rozhodnutie nikdy neoľutoval," dodal.
Štyridsaťštyri plodných rokov
Peter Štanský nikdy nebral svoju prácu, ku ktorej sa po skončení vysokej školy dostal, ako rutinnú záležitosť. V archívnictve v Žiline pracuje od roku 1969, čiže viac ako štyridsať rokov. Štátny archív Bytča, pobočka Žilina je pre neho čosi ako domov. Zvlášť, keď mu poskytuje nevyčerpateľne veľa námetov a podnetov pre jeho knihy, ktoré, ako inak, sa venujú histórii.
Žilina a jej dejiny
"Najviac sa zaoberám dejinami Žiliny. Prvé písomné dokumenty o meste sa datujú do obdobia okolo roku 1208. V našom archíve opatrujeme od tej doby historické dokumenty až po rok 2006. Myslím, že je potrebných niekoľko životov, aby jeden človek preštudoval naozaj všetko," vyznal sa zo svojej vášne Peter Štanský.
"História je pre mňa ako bezodná studňa. Môžete do nej načierať nekonečne veľakrát, aj tak nevysýcha, poskytuje stále nové a nové možnosti pre jej spracovanie. Ako nekonečný príbeh," povedal, hľadajúc to najlepšie prirovnanie a pomenovanie toho, čo mu archív dovoľuje a umožňuje.
Je autorom mnohých kníh
Mimoriadne plodný autor využíva svoje poslanie, aby tu po sebe aj niečo zanechal. "Napísal som viacero kníh a na mnohých som spolupracoval, alebo aspoň recenzoval," hovorí o svojej publikačnej činnosti. Najviac si však cení jednu knihu.
"S doktorom Ľubomírom V. Prikrylom sme napísali knihu Mesto Žilina. Táto publikáciavydaná v roku 1997 Mestom Žilina, je určená obyvateľom mesta a jeho návštevníkom, ktorí mali a majú záujem dozvedieť sa informácie o meste, najmä v oblasti geografie, histórie mesta a obcí, ktoré sú súčasťou mesta. Publikácia nemá čisto vedecký charakter. Je písaná najmä pre tých, ktorí sa zaujímajú o naše mesto vo všetkých oblastiach.
Samostatnú časť publikácie tvorí opis histórie mesta, opis historického jadra a architektúry, novovekej a modernej Žiliny. Ďalej, ako vôbec prvá publikácia o Žiline, podáva chronologický vývin mesta od najstarších čias po rok 1996. Po prvý raz je tu zverejnený kompletný zoznam mestských predstaviteľov od najstarších čias po rok 1996 a podáva aj abecedný prehľad osobností spojených s mestom, s ich biografickými údajmi a činnosťou.
Publikácia prináša množstvo zaujímavých historických fotografií, ale i fotografií zo súčasnosti," napísal jej autor, keď publikáciu predstavoval verejnosti.
Historické dokumenty majú svoje príbehy
"Poviem vám príbeh jednej mapy," priblížil nám s trochu tajomným úsmevom aj nejaké napätie, s akým sa môže archivár stretnúť.
"Robili sme raz predstavovanie Žiliny na starých mapách spolu s Považským múzeom. Následne sa ozval neznámy človek, ktorý ma upozornil, že existuje jedna mapa, o ktorej sme vôbec nevedeli. Išlo o nemeckú mapu z roku 1500, na ktorej je Žilina označená v rámci ciest pútnikov na oslavu 1500. výročia kresťanského letopočtu. Ako inak, všetky cesty na tejto mape viedli do Ríma. Žilina je na tejto mape zobrazená pod starým nemeckým názvom Silein. Samozrejme, že sme túto mapu doplnili do nášho prehľadu. Ukázalo sa, ako je dôležité pracovať s viacerými prameňmi, nielen s tými, ktoré sa nachádzajú v našom archíve," doplnil rozprávanie Štanský.
Čestné občianstvo mesta Žilina
Žilina už po veľa rokov udeľuje svojim zaslúžilým obyvateľom, ale aj iným, ktorí pre mesto niečo významné urobili, ocenenia rôzneho druhu. Súčasnosť je taká, že o ocenení osobností rozhoduje komisia, v ktorej majú zastúpenie osobnosti mesta i poslanci mestského zastupiteľstva. Ocenených vyberajú z množstva návrhov, ktoré môže podať komisii ktokoľvek a takýto výber potom odobrí aj Mestské zastupiteľstvo v Žiline.
Na poslednom zastupiteľstve práve návrh na ocenenie osobností za rok 2012 vzbudil možno až neprimeraný rozruch. Jeden z poslancov kritizoval práve Petra Štanského, navrhnutého na udelenie Čestného občianstva mesta Žilina. Je to jedno z najvyšších ocenení pre žijúcu osobu.
Kritika v zastupiteľstve neprešla
Podľa kritika si takúto cenu nezaslúži, lebo sa mal spolupodpísať pod búranie starej fary, na mieste ktorej vyrástlo nové veľmi moderné obchodné centrum na Námestí A. Hlinku.
Diskusia k tomuto bodu bola miestami búrlivá. Návrh Petra Ničíka však neprešiel. Poslanci mali v drvivej väčšine iný názor a prácu riaditeľa štátneho archívu v Žiline si vážia natoľko, že udelenie čestného občianstva schválili.
Pre nikoho nie je príjemné, ak jeho skutky sú podrobené takejto kritike. Čo na to hovorí ocenený Peter Štanský?
"O búraní fary som nerozhodoval"
"Ja rešpektujem pluralitu názorov aj v prípade starej fary. Vyslovil som v tom čase iba svoj názor," povedal a potom dodal: "Faru som nedal odstrániť, ani som nebol predstaviteľom tých úradov, ktoré v tej veci konali a rozhodovali. Názor som vyslovil ako historik v liste ministerstvu kultúry a pamiatkovému úradu. Nie som tam však podpísaný sám. Rovnaký názor zdieľali veľké kapacity v oblasti historického bádania, ako sú profesor Richard Marsina alebo doktor Prikryl či Jozef Moravčík. Bolo by iste dobré, aby sa verejnosť raz zoznámila so všetkými dokladmi a vyjadreniami kompetentných inštitúcií a úradov k búraniu fary. Prestali by tieto emócie a možno by sme všetci boli veľmi prekvapení, kto sa vyjadroval a kto rozhodol, aby sa fara neobnovila podľa pôvodného zámeru. Moje svedomie je v tomto čisté. Pamiatkári viackrát v minulosti zamietli návrh vyhlásiť budovu za národnú kultúrnu pamiatku," uzavrel svoje stanovisko Peter Štanský.
Ako vidí budúcnosť
Novopečený Čestný občan Žiliny sa na žiadny odpočinok nechystá. "Archív pre mňa ukrýva ešte veľa pokladov, ktorými sú každý dokument či fotografia. Chcem ešte zhromaždiť podklady pre knihu o lekárňach a taktiež ešte niečo o architektúre. Verím, že moja manželka bude naďalej trpezlivá a počká, kým niekedy v budúcnosti
vymením archív za práce na záhrade."
Prečítajte si tiež:
Odovzdali Ceny mesta Žilina
