PORÚBKA. Titus Mikunda sa narodil vo februári 1875. Mal tri deti, všetky už nežijú. To isté sa dá predpokladať aj o ich otcovi, jedine, žeby prekonal všetky svetové rekordy v životnosti. Tak ako mnohým v jeho dobe, ani jemu nikto nevydal úmrtný list.
Posledná zmienka o Titusovi je z roku 1917, kedy prišiel jeho rodine list, že spadol zo skaly pri prevoze munície počas 1. svetovej vojny, v ktorej bojoval na Talianskom fronte. Titus však dodnes figuruje na mnohých listoch vlastníctva, oficiálne vlastní cez 50 rôznych pozemkov. Jeho vnučka by tieto záležitosti rada dala do poriadku. Narazila na problém – Titus ešte stále nie je oficiálne mŕtvy.
Pani Božena teda požiadala o vyhlásenie jej dedka za mŕtveho. A tu už nastupuje byrokracia v celej svojej kráse.
Súd musí podľa zákona čakať rok, počas ktorého vykoná šetrenie o nezvestnom. „Súd vyzýva nezvestného, ak je nažive, aby sa do jedného roka od uverejnenia vyhlášky prihlásil,“ píše sa vo vyhláške v konaní o vyhlásenie za mŕtveho. Čakať budú až do mája 2014, kedy vydajú rozsudok o vyhlásení za mŕtveho s oficiálnym dňom smrti.
Nech to znie akokoľvek smiešne, taký je zákon a platí pre všetkých. Žiaden úradník si nevezme „na triko“ porušovanie predpisov. Výnimka neexistuje. Opodstatnenosť predpisu je zrejmá v prípadoch, kedy je stále možnosť, že dotyčný žije. Ten istý predpis platí aj pre ľudí narodených za Rakúsko-Uhorska, ako bol Titus.
