ŽILINA. Od septembra je novým členom hereckého kolektívu Mestského divadla v Žiline Matúš Kvietik. To, že sa stal hercom, považuje za zhodu náhod. „Na konci strednej školy som šiel na výmenný pobyt do Anglicka a z predmetov, ktoré sme si mohli zvoliť som si vybral filmovú réžiu a k tomu muzikálové herectvo. Pričom sa bojím spievať,“ povedal Matúš s úsmevom na perách.
Následne si povedal, že sa prihlási na Vysokú školu múzických umení. „Dedo mi pomohol pripraviť sa a ani neviem ako sa to stalo a prijali ma.“
Matúš v súčasnosti študuje v piatom ročníku a spomínaný dedo je známy slovenský herec Štefan Kvietik. „Keď ma pripravoval na prijímačky, spýtal som sa ho, či vôbec môžem s mojím hlasom hrať. Povedal mi vtedy: `Nemáš síce basbarytón, ale môže byť.`“
Dedo a vnuk
Vzťah medzi nimi je podľa Matúša klasický – ako medzi dedom a vnukom. Ako dieťa s ním chodieval na výlety. „Brával ma na Martinské hole, dedo tam mal známych zo záchrannej služby odkedy natočil Medenú vežu.“
Inokedy jeho i s bratom brával na chatu do Plachtiniec.
„Vždy som ho bral ako deda,“ prezradil Matúš. „Pamätám si, keď som bol mladší a videl som filmy, v ktorých hral - lebo v divadle som ho nezažil –, že vždy keď hral zlého alebo tvrdého muža, bál som sa ho.“
Postavy vo filmoch si ako každé dieťa asocioval s ním. „Vedel byť veľmi presvedčivý.“
Teraz je Štefan Kvietik viac jeho kritikom. „Chodí sa pozerať na moje predstavenia a hovorí mi, čo som ako spravil.“
Matúš má ambíciu byť rovnako dobrý ako bol jeho dedko, avšak po sláve veľmi netúži. „Obávam sa byť veľmi známy. Desí ma to. Nedávno ma nahneval titulok v bulvárnych novinách o Robovi Rhotovi, s ktorým hráme v školskej inscenácii. Písali, že sa rozvádza a že strašne schudol... neviem, či by som chcel niečo podobné čítať o sebe. Je to zásah do súkromia a to sa mi nepáči.“
Kontakt s publikom
Napriek úskaliam, ktoré sú úzko späté so slávou, hranie Matúša baví. „Baví ma hrať iné postavy a baví ma kontakt s publikom. Keď doslova cítite, že vás ľudia sledujú na javisku a prežívajú celý príbeh s vami. Páči sa mi, keď reagujú,“ povedal a hneď doplnil: „Mojou najväčšou satisfakciou bolo, keď sme hrali v jednej školskej inscenácii, hral som tam zloducha, psychopata, o ktorom sa to do polovice inscenácie vôbec nevie, až potom to vyjde najavo. Bol tam moment, kedy sedím za spolužiačkou a rukou tresnem do stoličky. Vtedy nám to tak dobre vyšlo, že po tom buchnutí zvýskli aj ľudia v publiku. Bol to pre mňa nezabudnuteľný moment.“
Jeho vášňou sú filmy
V divadle pomaly končí príprava novej inscenácie Zimná cesta, ktorá bude mať premiéru 9. novembra. Matúš v nej hrá hlavnú úlohu.
Okrem divadelných úloh by si rád zahral i vo filme. Jeho snom je zahrať si po boku hercov Daniela Day-Lewisa alebo Michaela Shannona.
Filmy sú inak Matúšovou vášňou už od detstva. „Pozriem si čokoľvek. Pravdaže, najradšej mám horory, tie ma bavia od detstva,“ priznal sa. Má ich napozeraných toľko, že dnes ho už iba máločo vydesí.
„Páči sa mi ako dokáže film vyvolať v ľuďoch strach. Ten strach je iracionálny, pretože v skutočnosti nám nič nehrozí, nikto nám neubližuje. A práve to sa mi páči, že v nás v podstate iracionálne médium dokáže vyvolať strach. Ale podobne je to aj pri dráme alebo komédii.“
Najradšej má filmy od Stanleyho Kubricka.
Šikovný kuchár
Filmy pozerá najmä vo svojom voľnom čase. Jeho ďalšou záľubou je varenie. „Posledné tri roky som chytil túto mániu.“
Varí vraj všetko. „Odkedy som začal variť, tak som schudol,“ zasmial sa. Tým ale nechcel povedať, že varí zle a jedlo nezje, naopak, Matúš varí zdravo. „Toto leto som varil veľa vecí na pare.“
Nočná Žilina
Matúš do Žiliny dochádza z Bratislavy. „Prvýkrát som tu bol na premiéru hry Zločin a trest minulú jar. Prišiel som sem v noci a strašne sa mi zapáčila nočná Žilina. A aj dnes si za tým stojím, že Žilina v noci je krásna.“
Autor: Katarína Kvašňovskáň
