STRÁŽOV. V poradí jedenásta bola Klubová výstava chovateľov oraviek v Strážove minulú sobotu. Stretli sa tu chovatelia z celého Slovenska, aby si medzi sebou porovnali kohúty a sliepky slovenského plemena Oravka.
Na výstave vystavovalo osem chovateľov 18 kusov Oravky žltohnedej, 12 kusov Oravky bielej a 20 kusov Oravky žltohnedej zdrobnelej.
„Ľudia na tejto výstave mali možnosť spoznať naše národné plemeno a vidieť najlepšie kusy,“ vyslovil Jaroslav Capek, jeden z organizátorov výstavy a zároveň jeden z posudzovateľov hydiny.
Fotografie z výstavy oraviek
Pozrite si fotogalériu >>
Oravka – odolné plemeno
Pre každé plemeno, ktoré sa posudzuje, je vydaný štandard podľa ktorého sa riadia posudzovatelia. „Pri Oravkách posudzujeme v prvom rade typ, farbu, u žltohnedých aj kresbu, potom hrebene, trup, nohy a vlastne celé telo od hlavy až po nohy,“ priblížil Štefan Henžel, predseda klubu chovateľov Oraviek.
Všetky údaje sa zapíšu a niektoré sa zvýraznia. Rovnako posudzovateľ navrhne odporúčanie pre chovateľa v zmysle, čo by mal robiť pri chove inak. „Napríklad, keď je sliepočka ľahšia, tak napíšeme, že je potrebné zvýšiť váhovú kondíciu, vďaka čomu majiteľ vie, že sliepočku musí viac kŕmiť, aby sa priblížila k štandardnej váhe,“ vysvetlil Henžel, ktorý je posudzovateľom oraviek už šesť rokov.
Žltohnedé vs biele
Pri žltohnedýh oravkách je špecifická farba. Tá totiž býva variabilná. „Niektoré sliepočky sú tmavšie, iné svetlejšie a tu ide o cit posudzovateľa, aby vybral správnu strednú cestu. Oravka má byť žltohnedá, to znamená, že musí mať obe tieto farby – ako žltú tak i hnedú, nesmie tam byť prímes čiernej alebo červenej.“
Pri Oravkách bielych je posudzovanie jednoduchšie. Musí byť biela, pretože ak je nažltlá už stráca body. Farba u bielych oraviek sa dá ovplyvniť. „Aby bola krásna biela odporúčam ju počas slnečných dní chovať v zakrytom priestore, a tiež znížiť dávky krmiva, v ktorom je kukurica alebo obmedziť krmivá, v ktorých sú farbivá. Pretože tie sa hneď prejavia na farbe hydiny,“ povedal Štefan Henžel.
Vášnivý vystavovateľ
Jedným z vystavovateľov plemena Oravka biela bol aj Jaroslav Čelko z Radole. Špecializuje sa na chov sliepok bieleho zafarbenia. Pomáhal aj pri šľachtení Oravky bielej. Vajíčka získal od manželky Imricha Molčana z Východu, ktorý patril medzi prvých chovateľov zameriavajúcich sa práve na šľachtenie bielych oraviek.
„Mám tu dvoch kohútov a tri sliepočky,“ povedal. Jaroslav Čelko so svojimi sliepkami chodieva na rôzne národné i medzinárodné výstavy a doma už má aj niekoľko trofejí. „Som účastníkom dvoch európskych šampionátov, moje zvieratá dokonca minulý rok v Lipsku získali európsky šampionát. A bolo to práve plemeno Oravka biela.“
Chovu hydiny sa venuje úspešne už dlhé roky. A aký grif má na úspech? „Bežná starostlivosť, kuríny musia byť suché, nemusia byť zateplené, ale nesmie v nich byť prievan a tma. To je základ. A pravdaže nesmie chýbať správna krmovinová základňa a záhrada s výbehom. Pretože každé zvieratko si potrebuje pobehať,“ prezradil.
Na mäso, na vajcia
Oravka je u chovateľov na Slovensku v obľube. „Je nenáročná na chov a čo sa týka mäsovej úžitkovosti tak je fantastická,“ vyslovil Štefan Henžel. Sliepočky okrem toho znesú 180 až 200 vajec ročne, zdrobnelé oravky 140 až 160.
