Medzi najlepších lekárov na Slovensku patrí primár Richard Hrubý, ktorý pracuje na Oddelení klinickej a radiačnej onkológie žilinskej fakultnej nemocnice. Nedávno si prevzal cenu, ktorú mu udelili v rámci publikácie Top lekári na Slovensku II.
ŽILINA. Špičku odborníkov v medicíne na Slovensku predstavili v spoločnom projekte Top lekári na Slovensku II Hospodárske a Zdravotnícke noviny. Hlavní odborníci ministerstva zdravotníctva, oslovené štátne a súkromné nemocnice i čitatelia Zdravotníckych novín nominovali vyše sto lekárov. Hlasovaním z nich odborníci vybrali 33 najlepších. Jedenásť z nich sa stalo Top lekármi, medzi nimi i Richard Hrubý, primár Oddelenia klinickej a radiačnej onkológie Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline. Hovorili sme s ním.
Čo pre vás znamená byť Top lekár na Slovensku?
- Toto ocenenie je úprimnou vďakou od pacientov a ich príbuzných za prácu, ktorú vykonávam. Je to veľmi príjemný pocit. Potvrdzuje moju prácu, že má zmysel o to viac, že si to vážia aj kolegovia z nášho odboru.
Prečo ste si vybrali práve onkológiu?
- Študoval som všeobecné lekárstvo na lekárskej fakulte v Martine. Keď som začínal, mal som veľké šťastie na svojich učiteľov. Jednak to bola primárka Šímová, ktorá tu vtedy robila, potom profesorka Nosáľová, u ktorej som robil farmakológiu, docentka Bolješiková pre radiačnú onkológiu a profesor Koza pre klinickú onkológiu. Tento štvorlístok spôsobil to, že som zostal robiť onkológiu, aj keď som pôvodne veľmi nechcel. Nebol to odbor, o ktorom som sníval. Ale neľutujem, že som tu zotrval, je to jeden z najkrajších a najdynamickejšie sa rozvíjajúcich medicínskych odborov.
Denne sa v práci stretávate s desiatkami ľudských osudov. Ako to vnímate?
- Onkológia ako taká je odbor, ktorý vedie k pokore - pokore pred zdravím, pred všeobecným šťastím. Lebo ako náhle je človek chorý, je smutný a treba mu čo najefektívnejšie pomôcť, aby z tej zlej situácie, v ktorej sa nachádza, našiel nejaké východisko. Myslím si, že ma to ľudsky posúva ďalej. Moja práca ma denne učí veľkej pokore. Pokore pred ľuďmi, ktorí vedia zvládať svoje ochorenie. Pred odvahou, s akou sa naši pacienti vrhajú do liečby často s neistým koncom. Sú odvážnejší, ako sme my na tej druhej strane barikády. Vážim si ich boj s chorobou a som rád, že mám možnosť im v tom pomáhať. To je pre mňa tá najväčšia výzva.
V súčasnosti moderné liečebné trendy, ktoré sú v medicíne a obzvlášť v onkológii umožňujú ľuďom pomôcť efektívne. Nedá sa porovnávať onkológia, ktorá bola pred 20 rokmi a teraz. Kedysi to bol výrazný strašiak, nevravím, že v súčasnosti už nie je, ale jednoducho, možnosti sú výrazne väčšie.
Aký je rozdiel medzi minulosťou a dneškom pri liečení rakoviny?
- Onkológia je jedným z najdynamickejšie sa vyvíjajúcich odborov v medicíne. Mám možnosť svoje vedomosti a skúsenosti aj zo zahraničia rozvíjať na našom onkologickom oddelení FNsP Žilina. Stále pretrváva, že onkologické ochorenie je ťažko liečiteľné až nevyliečiteľné, ale existuje cesta ako to ochorenie zvládnuť, aby jeho priebeh nebol tak dramaticky rýchly, aby prežívanie pacientov - síce s chorobou - bolo veľmi dlhé. Rakovina je návratová choroba a cieľom moderných postupov je znížiť riziko návratu choroby. Aj pacient, ktorý má cukrovku je liečený dlhodobo a zväčša na tú cukrovku ani neumiera a takto to je aj pri onkologických ochoreniach. To je rozdiel medzi minulosťou a dneškom. Máme výrazne lepšie diagnostické schopnosti. Dokážeme zachytiť výrazne viac nádorových ochorení v skorých štádiách, ktoré sú pre liečenie veľmi priaznivé než ako to bolo kedysi.
Všade čítame a počúvame, že vynašli nový liek na liečbu rakoviny. Nakoniec aj tak nič z toho. Prečo je to tak?
- Odkedy ľudstvo prišlo na tento svet, snaží sa s rakovinou bojovať a hľadať nejaké cesty ako to ochorenie vyliečiť. Máme šťastie, že existujú diagnózy rakovinových ochorení, ktoré súčasná medicína dokáže zvládnuť a vyliečiť. Ale sú také, a nie je ich málo, kde sa účinné lieky len hľadajú. Cesty, ktorými onkológia išla ponúkajú využitie jednak kvalitnej technológie, čo sa týka radiačnej liečby a rádioterapie, potom je to samotná systémová liečba, či už hormonálna imunomodulačná a klasické cytostatiká a chemoterapeutikách, po ktorých vypadávajú vlasy. Ďalšia cesta posledných desať rokov je biologická liečba, to je cielená liečba zameraná len na nádorový proces a výrazne menej postihuje zdravé tkanivá, avšak prináša ďalšie nežiaduce účinky. To sa týka medicíny, ktorá je schvaľovaná regulačnými orgánmi ako súčasť štandardných postupov liečenia v onkológii. Potom je tu ešte cesta alternatívnej liečby, ktorá môže v určitých prípadoch pacientom pomôcť, ale o tom mám málo skúseností. Napríklad samotné bylinky obsahujú účinné látky, ktoré používame v liečbe no určite nie o všetkých vieme.
Sú ženy iné pacientky ako muži?
- Prežívanie choroby, tolerancia bolesti môže byť rozličná u mužov a u žien. Nezáleží na pohlaví, ale na tom, aký máme prístup k životu. Sú ľudia, ktorí dokážu so životom bojovať a sú ľudia, ktorí ho prijímajú systémom daj sem slamu, padnem na ňu.
Ktorí sú úspešnejší?
- Tí, ktorí sa dokážu zaktivovať, zmobilizovať. Oplatí sa byť aktívny – chcieť sa liečiť. Veľmi dôležité je aj prostredie, v ktorom žije, rodina a všetci okolo, aby ho dokázali podržať. Ja veľakrát hovorím, nemôžeme liečiť len pacienta, musíme liečiť aj príbuzných. Aj ja mám rodičov a blízkych, ktorým chcem to najlepšie a pod tlakom komunikačných prostriedkov, internetu či médií chce človek urobiť to najlepšie. Keď ste chorý, jedna dcéra vám donesie také tabletky, druhá vitamíny, ďalší vám povie, že máte jesť takú a onakú stravu a podobne. Takto však pacientovi vyrobíme zlatú klietku, ktorá mu ochorenie iba pripomína. Je veľmi ťažké sa k nemu správať akoby ani chorý nebol. To sa nedá, to asi nedokážem ani ja, ale je to cesta, ktorou by sme mali ísť. Keď je však príbuzný chorý, vypíname rozum a rozmýšľame srdiečkom, urobíme všetko aj to nemožné. Dôležité je urobiť všetko tak, aby pacient aj jeho okolie bolo spokojné. V onkológii liečba nevedie vždy k vyliečeniu a je dôležité, aby vzťah medzi príbuznými a lekárom a medzi pacientom a lekárom bol čistý.
Ak sa rakovina už vyskytla v rodine, môžeme očakávať, že ju tiež dostaneme?
- Ak naši predkovia mali zhubné nádorové ochorenie je veľká pravdepodobnosť, že aj nás môže postretnúť. Je dokázané, že existuje genetická predispozícia v rodinách. Týka sa to pravdaže pokrvných príbuzných. Máme veľa pacientov, ktorých sme liečili a neskôr aj ich deti. Je to bežné. Genetickú informáciu, ktorá je nositeľom toho, že môže vzniknúť nádorové ochorenie, máme v tele. Môže vypuknúť a nemusí. Závisí to od toho, v akom prostredí žijeme, lebo to môže vytvoriť podmienky, že genetická predispozícia sa vyvinie v nádorové ochorenie.
Dokážete po ťažkom dni, a taký musíte mať každý, prísť domov a venovať sa inej činnosti?
- Práca je pre mňa poslaním, ktoré je mojím zmyslom života. Jednoducho s pacientmi ráno vstávate a idete v noci spať, ale sú tu aktivity, ktorým sa venujem mimo práce. Čas strávený v kruhu rodiny, priatelia, dobrá lyžovačka, jachting, fitko, pes, to všetko ma rozptýli a zavedie myšlienky inde. Čím je práca lekára lepšia, tým lepšie musí mať aj prostredie, z ktorého do nej prichádza. Mám veľké šťastie, že také prostredie okolo seba mám.
