Juraj Blanár - Smer
Venovať sa intenzivne politike znamená aj venovať jej čas, neobávate sa, že utrpí Váš súkromný život?
Snažím sa skĺbiť môj pracovný a súkromný život tak, aby neutrpela ani jedna strana. Je to o kompromisoch. Čas na rodinu si vždy rád nájdem, najmä cez víkendy.
Čo ste študovali? Aká je Vaša profesijná genéza?
Študoval som na Strednej priemyselnej škole stavebnej v Žiline. Málokto o mne vie, že som medzi strednou a vysokou školou pôsobil ako profesionálny hasič, čo bola pre mňa veľká skúsenosť. Následne som vyštudoval Vysokú školu dopravy a spojov v Žiline, absolvoval som tiež študijné pobyty v Anglicku a Dánsku. Po skončení vysokej školy som pracoval ako asistent na univerzite a následne v stavebníctve. V roku 2006 som dostal dôveru od občanov a stal som sa županom. Ich dôveru si vážim a presadzujem ich záujmy už druhé volebné obdobie.
Kto z Vašich blízkych zohral vo vašom živote najdôležitejšiu úlohu?
Rodičia.
Ako sa díva rodina na politika?
Na túto otázku by skôr vedeli odpovedať oni, ale doma som pre deti v prvom rade otcom a tak ma aj vnímajú.
Ak chcete svojim najbližším urobiť pekný deň, čo pre nich vymyslíte?
Rodinný výlet v prírode v kombinácii so športom. Keď športujem s rodinou, je to pre mňa skvelý relax.
Ako študent ste patrili k tým, ktorí viedli bujarý život alebo skôr k študijným myškám?
Od študentských čias som sa vrcholovo venoval športu – atletike, futbalu, stolnému tenisu - a tak mi veľa času na iné aktivity ani neostalo. Dobrú knihu si rád prečítam i dnes.
Aké krédo, aká filozofia Vás čo najviac vystihuje?
Pre mňa je dôležitá myšlienka - „Nerodíme sa na tento svet len sami pre seba, ale pre druhých“. A preto by sme mali každý zo svojej pozície urobiť maximum pre spoločnosť, v ktorej žijeme. Celoživotnou filozofiou je tiež pre mňa šport.
Ak máte pol dňa voľno, čo s ním urobíte?
Sadnem na bicykel a vyberiem sa s rodinou do prírody v našom krásnom kraji. Máme tu viac ako dvetisíc značených cykloturistických trás, čiže pol dňa by mi bolo aj málo.
Ste človek, ktorý reaguje okamžite a spontánne, alebo uprednostňujete nechať hlavu vychladnúť?
Rozhodnutia prijímam vždy tak, aby som bol presvedčený, že ide o to najlepšie zo všetkých možných.
Ktorý problém v kompetencii VUC pokladáte za najakútnejší?
Cestná infraštruktúra je absolútne kľúčovou pre ďalší rozvoj nášho kraja a úzko súvisí s rozvojom cestovného ruchu a zamestnanosťou.
Čo si myslíte, že sa dá urobiť pre zlepšenie života ľudí v regióne?
Neustále zlepšovanie v oblasti školstva, zdravotníctva, sociálnych vecí, mobility občanov a starostlivosť o naše historické kultúrne dedičstvo.
Aké je podľa Vás postavenie regiónov v súčasnosti? Zmenilo sa niečo za posledných dvadsať rokov?
Žilinský samosprávny kraj, ktorý je zložený z piatich historických regiónov, nemalou mierou prispel k zmene obrazu našich regiónov, verím, že k lepšiemu. Modernizácia budov škôl, domovov dôchodcov, čo sú kompetencie župy.
Miroslav Mikolášik - KDH, Most-Híd, SDKÚ, SaS
Odkiaľ pochádzate?
Narodil som sa, vyrástol a celý život prežil v Dolnom Kubíne, ale moja mama pochádza z Veľkého Rovného a otec z Kotešovej. Naše rodinné korene sú teda hlboko vpustené po celom Žilinskom kraji, ale som rád, že ich spoločná cesta životom smerovala práve do Dolného Kubína, kde som vyrástol. Toto mesto mi totiž dalo krásne detstvo. Ja viem, že to hovorí každý o svojom rodisku, ale aj tak si myslím, že Kubín je výnimočný. Stačí sa pozrieť na to, koľko významných a známych Slovákov ho má v kolónke – miesto narodenia.
Kto z Vašich blízkych zohral vo vašom živote najdôležitejšiu úlohu?
Nie som výnimka, aj v mojom prípade sú to najmä rodičia. Okrem veľkého množstva lásky, ktorou nás s bratom bezpodmienečne milovali, nám vždy verili a naučili veriť v dobro, lásku a spravodlivosť aj nás. A veľmi významné miesto v mojom živote má aj môj o šesť rokov starší brat Dušan, ktorý bol vždy pre mňa veľkým vzorom dobrého človeka, ktorého som sa rozhodol nasledovať aj v profesii lekára.
Pátrali ste niekedy po vašom rodokmeni? Vyskytoval sa v ňom niekto, kto mal podobné ambície ako vy?
Keď sa tak obzriem za seba, kdekoľvek som pôsobil, nikdy nešlo o napĺňanie mojich ambícii. Bol som úprimne spokojný vo svojom povolaní lekára. Ale keď prišli výzvy slúžiť ešte viac a ešte väčšiemu počtu ľudí, cítil som, že musím dávať ďalej, čo bolo dané mne. Človek totiž nemá právo kritizovať iných, ak sám nepriloží ruku k dielu. A ja som vedel, že to, čo tu bolo štyridsať rokov, išlo zlým smerom a ťahalo to našu spoločnosť dolu vodou. Nepovažujem však za riešenie kričať len na iných – zdvihnite to, keď mám dve zdravé ruky a môžem to urobiť ja. Neviem, o tom, či medzi mojimi predkami boli nejakí politici, ale viem, že všetci žili v tomto duchu.
Máte deti? Ako sa dívajú na rodiča politika?
Som hrdým otcom štyroch detí. Keďže, ako som už povedal, bolo u nás pôsobenie vo verejnom živote brané ako služba, pre nich sa moje pôsobenie v podstate nelíši od toho, keď som slúžil ako lekár. Pre nich je prirodzené, že som tu aj pre iných.
Ak chcete svojim najbližším urobiť pekný deň, čo pre nich vymyslíte?
Manželku vždy poteším a synov aj pobavím, keď si oblečiem kuchársku zásteru a pripravím ničo „od mäsa“, pretože „od múky“ neviem nič. Stretnutie pri dobrom jedle je vždy príjemné, aj keď nám pekný deň spraví už len to, že sme všetci spolu. A keď sa to podarí, radi vyrážame aj na prechádzky do hôr a lesov okolo nás.
Ako študent ste patrili k tým, ktorí viedli bujarý život alebo skôr k študijným myškám?
Keď som nastúpil na medicínu na pražskú Karlovu univerzite, hneď v prvom ročníku nás upozornili, že ak chceme túto školu úspešne skončiť, mali by sme frajerke povedať, že na ňu už budeme mať čas maximálne dve hodiny do týždňa. V nedeľu skoro ráno. V ostatnom čase sa budeme musieť učiť. To asi hovorí za všetko. Môžem vám povedať, že nepreháňali.
Aké krédo, aká filozofia Vás čo najviac vystihuje?
Ako to veľmi krásne vystihol blahoslavený Ján Pavol II, dejiny učia, že demokracia bez hodnôt sa rýchlo premieňa na jasnú alebo kamuflovanú totalitu.
Igor Ryban - nezávislý
Aké je podľa Vás postavenie regiónov v súčasnosti? Zmenilo sa niečo za posledných dvadsať rokov?
Región je silná zložka našej spoločnosti, kde si obyvatelia sami určujú svoje smerovanie. Ak sa občania zapoja do verejného diania a aktívne prispievajú, tak je to vidieť na danom regióne.
Samozrejme, že sa zmenilo za posledných dvadsať rokov postavenie regiónov. Máme regióny, ktoré sa rozvíjajú, budujú len vďaka tomu, že majú tieto možnosti samostatného riadenia. Keď boli centrálne riadené v minulosti pred 1989, tak záležalo, ktorý funkcionár mal silnejšie ramená a dokázal niečo do regiónu dostať.
Dnes má samospráva samostatný rozpočet a je len a len na nej, ako bude narábať s prostriedkami. Naša VÚC Žilina má rozpočet 131 mil. €, čo je veľký balík peňazí.
Aké kroky by ste urobili na zlepšenie situácie v regióne - napríklad zamestnanosti? S akým rozhodnutím súčasného parlamentu VUC absolútne nesúhlasíte a, naopak, za ktorým jednoznačne stojíte?
Samosprávny kraj má v rámci svojich kompetencií trošku oklieštené možnosti pre priamy rozvoj zamestnanosti, ale môže nepriamymi formami podporovať rozvoj pracovných príležitostí. Práve regionálny rozvoj, kde sa dajú použiť pre podporu eurofondy, je možno využiť pre rozvoj zamestnanosti. V ostatných svojich aktivitách môže tiež prispievať k rozvoju zamestnanosti.
Absolútne nesúhlasím s rozhodnutiami parlamentu VÚC, kde prichádza k predaju majetku ako takého. Myslím si, že bolo absolútne zlým rozhodnutím najskôr investovať do nehnuteľností peniaze na rekonštrukciu a následne o rok dva ich predať za 50 % investovaných prostriedkov do rekonštrukcie. Poznám dôvodové správy, ktorými sa snažili poslanci VÚC odôvodniť takýto predaj nehnuteľností, ale to sa nedá ničím rozumným zdôvodniť. Je to totálny nezmysel.
Tešia ma rozhodnutia, kde sa rozhodla VÚC rekonštruovať Dom sociálnych služieb, nakoľko uvedený dom má 50 rokov a za posledných 12 rokov, čo je vo vlastníctve VÚC, sa tu neinvestovalo nič.
Je niečo, čo Vás v poslednom čase poriadne rozčúlilo či roztrpčilo? (Z oblasti verejného života)
Na verejnom živote ma neustále rozčuľuje to, akým spôsobom sa všetko deje okolo nás. Ako naše politické strany si postavia vybraného kandidáta, ktorý zabojuje o významný post a po voľbách je všetko inak. Potom máme o rok ďalšie voľby a opäť tie isté tváre tam posadíme, lebo nám politickým stranám sa s nimi podarilo uspieť, tak šup ich tam. Takto sa niektorí otočia dvakrát, šikovnejší aj viackrát. Aký je výsledok? Výsledok je ten, že politické strany majú svojich ľudí na rozhodujúcich miestach pre svoje strategické rozhodnutia. Nikomu z občanov nevadí, že by potrebovali tieto tváre minimálne tri životy, aby to zvládli. Nie je možné, aby pochopili problematiku a vedeli sa venovať na 100 % dvom, trom funkciám a máme takých, ktorí zvládajú päť až šesť funkcií. Vadí mi na tom to, že sú to akože sociálni demokrati, ktorí by mali mať aj sociálny rozmer myslenia, ale aj cítenia, lebo nás tieto tvaré stoja nemalé finančné prostriedky.
Ivan Pavlisko - ĽSNS
Povedzte nám niečo o sebe
Narodil som sa v Poltári v roku 1946. Detstvo som prežil v Lovinobani a zmaturoval som v Trebišove.
Do vienka mi bol daný dar maľovania, už na základnej škole som mal výstavu a na medzinárodnej súťaži v Moskve som vyhral s oboma kresbami.
Ako študent ste patrili k tým, ktorí viedli bujarý život alebo skôr k študijným myškám?
Študoval som architektúru. Venoval som sa aj kulturistike. Dohodli sme sa štyria kamaráti, že po skončení školy pôjdeme do Ameriky. Oni postupne od toho odskakovali. Potom to v roku 1968 vyzeralo, že sa zavrú hranice a tak som si svoj trojdňový študijný pobyt v Amerike predĺžil na tri a pol roka. Nebolo to však podľa mojich predstáv, chceli, aby som jedol rôzne pilulky. My sme mali krédo „zdravie, sila krása“, a tak som to neprijal. Za opustenie republiky som dostal jeden rok nepodmienečne, čo sa mi, samozrejme, nepáčilo. Napísal som prezidentovi a ten mi nakoniec dal milosť.
S akým rozhodnutím súčasného parlamentu VÚC absolútne nesúhlasíte a, naopak, za ktorým jednoznačne stojíte?
Aby mohol človek niečo kritizovať, musel by najskôr vedieť, pred akými dilemami predseda stál, ako ich vyriešil a ako by sa dali vyriešiť lepšie. Nevidím nič, čo by bolo možné hodnotiť ako veľmi zlé. Som ale presvedčený, že keď hocikto niečo robí, tak to niekto bude vedieť urobiť lepšie.
Dávať sľuby je naivné. Nemôžem nič sľubovať, neviem, aké bude mať kraj finančné prostriedky a aké budú požiadavky. Teraz sa nedá nič sľúbiť, okrem jedného, a to, že budem robiť všetko, čo bude v mojich silách, pre dobro ľudí žijúcich v našom kraji.
Aké problémy vnímate v našom kraji?
Veľké medzery sú v školstve. Mrzí ma, že mladí nedostávajú bezúročnú pôžičku ako my a musia chodiť do zahraničia. Je to zlé a my to ešte pokladáme za výhodu. Dobré je, že sa oboznamujú so zahraničím, ale je katastrofa, že vlastná krajina nevie zamestnať svojich ľudí.
Okrem toho sa v poslednom období rozmáha pliaga, že starí sú nepotrební a mladí musia na nich robiť. Akokeby boli hnus. Aj ja som bol mladý a každý z nás bude starý. Neuberajme sa touto cestou! Veď to nerobia ani zvieratá. Keď je jeleň starý, tak ho črieda predsa nezabije.
Juraj Pavlovič - KSS
Narodený v januári 1949 v Bratislave v remeselníckej rodine, ako najstarší zo štyroch súrodencov. V predškolskom veku vyrastal v Šamoríne, následne v Martine. Stredoškolské vzdelanie ukončil na Gymnáziu V. P. Tótha v Martine, Vysokú školu – na Fakulte lesníckej Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene. Postgraduálne štúdium absolvoval na Prírodovedeckej fakulte, Katedre geografie Univerzity J. A. Komenského.
Po absolvovaní štúdia práca v Stavebnom – leso-melioračnom závode Žilina, následne na Lesnom závode Martin, Lesnej správe Lipovec. V roku 1975 Správa Chránenej krajinnej oblasti Malá Fatra v Gbelanoch, následne Správa Chránenej krajinnej oblasti Veľká Fatra so sídlom vo Vrútkach, zástupca riaditeľa až do roku 1982, neskôr v Projekčnej kancelárii Podnikového riaditeľstva Štátnych lesov Žilina, následne do r. 1989 ako vedúci odboru. Po prevrate 1989 ako asistent podnikového riaditeľa Podnikového riaditeľstva Štátnych lesov Žilina.
Od r. 1990 súkromne podniká na úseku prác a služieb v lese, v stavebníctve a od r. 1998 prevažne v geodetickej činnosti v geodetickej kancelárii.
Ženatý, má dospelého syna. Popri pracovných aktivitách angažovaný v odborovom hnutí ako predseda odborového výboru Podnikového riaditeľstva Štátnych lesov Žilina, v spoločenských a záujmových organizáciách ako predseda Okresného výboru Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny v Martine, poľovný hospodár Poľovníckeho združenia Magura, Turčianske Kľačany, a podobne. Bol a v súčasnosti je členom Komunistickej strany Slovenska, toho času ako jeden z podpredsedov KSS.
Juraj Pavlovič sa uchádza, s plným uvedomením si dôsledkov ťažkej doby, ktorú žijeme, o Vašu podporu kandidátov KSS na poslancov a predsedu Žilinského samosprávneho kraja.
Chceme, aby ste vedeli, že voľby, osobitne do samosprávnych krajov, sú jedným zo spôsobov prezentácie a presadzovania politiky našej strany, ktorej prioritným cieľom je vybudovanie sociálne spravodlivej spoločnosti.
VÚC majú bezprostredné právomoci a dosah na zabezpečovanie potrieb občana v zdravotnej oblasti, sociálnych službách, školstve, hromadnej doprave, kultúre i športe a vytváraní pracovných miest.
J. Pavlovič - zdroj: kss.sk, foto: TASR
