V súťaži o Dúhovú lampu zo zázračnej krajiny uspela aj Žilinčanka

V žilinskej radnici sa 3. októbra stretli milovníci literatúry. Vyhlasovali výsledky súťaže O dúhovú lampu z krajiny Zázračno.

ŽILINA. Autorov, ktorí s perom vo vrecku a dušou na papieri vstúpili do krajiny Zázračno odmeňovali. V žilinskej radnici sa totiž 3. októbra uskutočnilo slávnostné vyhlásenie výsledkov 21. ročníka celoslovenskej literárnej súťaže O dúhovú lampu z krajiny Zázračno, ktorej vyhlasovateľmi sú Krajské kultúrne stredisko v Žiline, Žilinský samosprávny kraj a Národné osvetové centrum v Bratislave v spolupráci s Mestom Žilina. Informovala o tom Adriana Hausnerová z Krajského kultúrneho strediska.

Daniel Hevier, predseda odbornej poroty pri slávnostnom akte poukázal na jednu z výhod spisovateľov: „Okolo nás sú samí dôležití ľudia, ktorí sa pozerajú na hodinky a všetko majú naplánované, ale práve literatúra je možnosťou byť slobodný, nezávislý, byť pánom svojho času“.

Ďalším porotcom súťaže bol Igor Válek. Spisovateľstvo, tvorbu a tvorivosť označil za „plechový zadok, ktorý potrebujete na to, aby ste určité veci presedeli, či už priamo pri písaní, alebo pri študovaní, ako písať“.

Obaja porotcovia však zhodne konštatovali, že „literatúra je úžasný ľudský vynález a kto sa venuje jej tvorbe, určite robí správnu a dobrú vec“. Tretím členom odbornej poroty, ktorá posudzovala 69 súťažných prác osemnástich autorov, bol Peter Cabadaj, ktorý sa na podujatí pre pracovnú zaneprázdnenosť nemohol zúčastniť.

Súťaž mala dve kategórie: poézia a próza s ľubovoľnou tematikou a poézia a próza pre deti a mládež.

Víťazom prvej kategórie sa stal Marek Matuška zo Zvolena, ktorý porotu zaujal prózami Keby pohľad vedel zabíjať a Za kopcom. Kým Daniel Hevier ocenil kultivovanosť a systematickosť víťazovho diela, Igor Válek vyzdvihol najmä atribút uveriteľnosti. Na druhom mieste sa umiestnil Antonín Drška s dielom Aforizmy a svojou poéziou si tretie miesto vybojovala Jana Mihalčíková.

Prvé miesto druhej kategórie a zároveň hlavnú cenu, Dúhovú lampu, získala Martina Dobríková, ktorá si porotu získala súborom básní pre deti. Daniel Hevier ich označil za zdanlivo jednoduché, no s pôvabom, čarom, nehou a charizmou. Porotcovia sa zhodli na tom, že práve tento žáner je v akomsi závoze slovenskej literárnej proveniencie. V tvorbe pre deti sú autorkinou veľkou inšpiráciou jej dve dcéry. Aj napriek tomu, že porota pri hodnotení nepoznala autorov prác, Igor Válek odhadol Martinu Dobríkovú veľmi dobre: „Pani doktorka, aj keby ste dnes prišli bez dcéry, bol som presvedčený, že máte malé dieťa“.

Na druhom mieste sa so svojou prózou Návšteva z neznáma umiestnila Jana Nielsenová, ktorá prezradila, že papier a pero nosí vždy zo sebou, lebo nikdy nevie, čo ju napadne. K tvorivým aktivitám povzbudzovala aj zúčastnených hostí: „Každý človek má nejaký dar. Keď už máme ten talent, mali by sme ho rozvíjať. Nie sme tu sami pre seba, sme tu aj pre druhých ľudí, mali by sme byť pre nich užitoční“. Tretie miesto v tejto kategórii získala Marta Lehetová so svojimi prácami Pozrite sa, už idú! a Maškrtníček.

Podpora mladých v literárnej tvorivosti sa stala dôležitou myšlienkou celého podujatia. Jedného z najmladších účastníkov súťaže, len 17-ročného Michala Dudoňa, literárne posmelil jeho prvý úspech. K záujmu o literatúru privádza aj svoje okolie: „Mám spolužiakov, ktorí jediné, čo prečítali, bol šlabikár. Keď som im dal prečítať moju prácu, pýtali si pokračovanie“. Čestné uznanie získala v prvej kategórii aj Zuzana Vozárová, v druhej kategórii Lýdia Šimková a Igor Kruk.